MS vo futbale 2026
Všetky správy
Podľa piatich vysokopostavených zdrojov britského denníka Financial Times zvažujú dva najväčšie členské štáty odobrať kompetencie vysokej predstaviteľke EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.
Autor TASR
Brusel 11. júna (TASR) - Francúzsko a Nemecko diskutujú o zásadnej reforme diplomatickej služby Európskej únie. Podľa piatich vysokopostavených zdrojov britského denníka Financial Times (FT) zvažujú dva najväčšie členské štáty odobrať kompetencie vysokej predstaviteľke EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), pričom by ich chceli vrátiť Európskej komisii (EK) a členským štátom. Cieľom je, aby EÚ lepšie reagovala na globálne krízy, informuje TASR.
FT pripomína, že EÚ sa musí vyrovnávať s viacerými krízami, ako sú vojny na Ukrajine a v Iráne, návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu a s tým spojená colná politika Spojených štátov alebo energetická kríza. Mnohí spochybňujú, či je ESVČ schopná na tieto výzvy adekvátne reagovať.
„Je zrejmé, že (ESVČ) nefunguje v dnešnom svete tak, ako by mala. Je nefunkčná. Problém je štrukturálny, a preto je potrebné túto štruktúru prebudovať,“ uviedol jeden zdroj. „Členské štáty sú znepokojené a chcú, aby sme voči svetu vystupovali jednotne. Existuje reálne riziko, že ESVČ bude rozložená,“ pripustil ďalší predstaviteľ.
Jedným z návrhov, ktorý predložil Paríž, je obmedziť autonómiu šéfky ESVČ. Tou je od minulého roka bývalá estónska premiérka Kaja Kallasová a v súčasnosti sa zodpovedá členským štátom aj EK.
Niekoľko krajín neverejne uviedlo, že medzi ESVČ, národnými ministerstvami zahraničných vecí a riaditeľstvami pre vonkajšie vzťahy Komisie a Rady EÚ dochádza k prekrývaniu kompetencií a chýba koordinácia. Tieto obavy navyše posilňujú osobné postoje Kallasovej. Napríklad v otázke vzťahov medzi EÚ a Čínou sa zrejme vyjadrovala podľa vlastného uváženia a predkladala návrhy, ktoré ešte neboli schválené členskými štátmi.
Zároveň medzi ESVČ a EK pod vedením Ursuly von der Leyenovej prebieha boj o dominanciu v oblasti zahraničných a bezpečnostných otázok. FT pripomína, že von der Leyenová označila výkonný orgán EÚ pod svojím vedením za „geopolitickú Komisiu“, vymenovala prvého komisára pre obranu a pravidelne v mene EÚ reaguje na vývoj vojny na Ukrajine. Zvažovala tiež zriadenie jednotky na výmenu spravodajských informácií podobnej tej, ktorá už existuje v rámci ESVČ.
Traja predstavitelia oslovení FT uviedli, že na reformu ESVČ by mohli mať vplyv aj prebiehajúce rokovania o viacročnom finančnom rámci EÚ, keďže mnohé členské štáty požadujú úspory a zefektívnenie procesov v Bruseli.
Ročný rozpočet ESVČ je miliarda eur. Presun jej právomocí na riaditeľstvá v rámci Komisie a Rady EÚ by podľa nich mohol zredukovať pracovné miesta. Príprava zoznamov sankcií a návrhov na vojenské misie by sa napríklad mohla presunúť do Rady, zatiaľ čo každodennú diplomatickú činnosť by riadila Komisia.
FT pripomína, že EÚ sa musí vyrovnávať s viacerými krízami, ako sú vojny na Ukrajine a v Iráne, návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu a s tým spojená colná politika Spojených štátov alebo energetická kríza. Mnohí spochybňujú, či je ESVČ schopná na tieto výzvy adekvátne reagovať.
„Je zrejmé, že (ESVČ) nefunguje v dnešnom svete tak, ako by mala. Je nefunkčná. Problém je štrukturálny, a preto je potrebné túto štruktúru prebudovať,“ uviedol jeden zdroj. „Členské štáty sú znepokojené a chcú, aby sme voči svetu vystupovali jednotne. Existuje reálne riziko, že ESVČ bude rozložená,“ pripustil ďalší predstaviteľ.
Jedným z návrhov, ktorý predložil Paríž, je obmedziť autonómiu šéfky ESVČ. Tou je od minulého roka bývalá estónska premiérka Kaja Kallasová a v súčasnosti sa zodpovedá členským štátom aj EK.
Niekoľko krajín neverejne uviedlo, že medzi ESVČ, národnými ministerstvami zahraničných vecí a riaditeľstvami pre vonkajšie vzťahy Komisie a Rady EÚ dochádza k prekrývaniu kompetencií a chýba koordinácia. Tieto obavy navyše posilňujú osobné postoje Kallasovej. Napríklad v otázke vzťahov medzi EÚ a Čínou sa zrejme vyjadrovala podľa vlastného uváženia a predkladala návrhy, ktoré ešte neboli schválené členskými štátmi.
Zároveň medzi ESVČ a EK pod vedením Ursuly von der Leyenovej prebieha boj o dominanciu v oblasti zahraničných a bezpečnostných otázok. FT pripomína, že von der Leyenová označila výkonný orgán EÚ pod svojím vedením za „geopolitickú Komisiu“, vymenovala prvého komisára pre obranu a pravidelne v mene EÚ reaguje na vývoj vojny na Ukrajine. Zvažovala tiež zriadenie jednotky na výmenu spravodajských informácií podobnej tej, ktorá už existuje v rámci ESVČ.
Traja predstavitelia oslovení FT uviedli, že na reformu ESVČ by mohli mať vplyv aj prebiehajúce rokovania o viacročnom finančnom rámci EÚ, keďže mnohé členské štáty požadujú úspory a zefektívnenie procesov v Bruseli.
Ročný rozpočet ESVČ je miliarda eur. Presun jej právomocí na riaditeľstvá v rámci Komisie a Rady EÚ by podľa nich mohol zredukovať pracovné miesta. Príprava zoznamov sankcií a návrhov na vojenské misie by sa napríklad mohla presunúť do Rady, zatiaľ čo každodennú diplomatickú činnosť by riadila Komisia.
