Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 9. december 2023Meniny má Izabela
< sekcia Zahraničie

Stoltenberg: NATO vysiela do Kosova 700 vojakov,ďalší sú v pohotovosti

Generálny tajomník aliancie Jens Stoltenberg. Foto: TASR/AP

Kosovo vyhlásilo v roku 2008 nezávislosť od Srbska, ale Belehrad a jeho spojenci Peking a Moskva to odmietli uznať. Tým prakticky zabránili Kosovu dostať kreslo v OSN.

Priština/Belehrad/Brusel 30. mája (TASR) — V reakcii na pondelkové potýčky na severe Kosova Severoatlantická aliancia v utorok oznámila, že tam vysiela ďalších 700 vojakov, aby pomohli potlačiť násilné protesty. Aliancia tiež uviedla do pohotovosti ďalší prápor pre prípad, že by sa nepokoje rozšírili.

Po rokovaniach s nórskym premiérom Jonasom Gahrom Störem v Osle o tom v utorok podľa agentúry AP informoval generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

"Rozhodli sme sa vyslať ďalších 700 vojakov z operačných záložných síl pre západný Balkán a uviesť do vysokej pohotovosti ďalší prápor záložných síl, aby mohli byť nasadené v prípade potreby. Sú to preventívne kroky," spresnil Stoltenberg. Veľkosť práporu sa zvyčajne pohybuje od 300 do asi 1000 vojakov.

Stoltenberg vo svojom vyhlásení odsúdil násilie v Kosove a povedal, že "takéto útoky sú neprijateľné a musia sa zastaviť". Upozornil, že jednotky NATO "podniknú všetky potrebné kroky na zachovanie bezpečnosti pre všetkých občanov v Kosove". Vyzval obe strany, aby podnikli kroky na zmiernenie napätia, zdržali sa "ďalšieho nezodpovedného správania" a vrátili sa k rokovaniam o zlepšení vzťahov podporovaným EÚ.

S podobnou výzvou sa v utorok na obe strany obrátil aj šéf európskej diplomacie Josep Borrell, ktorý informoval, že hovoril s kosovským premiérom Albinom Kurtim a so srbským prezidentom Aleksandrom Vučičom. Na oboch apeloval, aby sa vyhli ďalším jednostranným krokom.

Vučič sa v utorok v Belehrade stretol s veľvyslancami piatich členských štátov NATO (Francúzska, Nemecka, Talianska, Spojeného kráľovstva a USA), ktoré sa angažujú na západnom Balkáne. Rokoval aj so zástupcami Ruska a Číny.

"Jednostranné kroky Prištiny podnecujú násilie voči srbskej komunite, čo nás vzďaľuje od trvalého mieru a stability v regióne," napísal srbský prezident na Instagrame po stretnutí so západnými diplomatmi.

Dodal, že podmienkou zachovania mieru v Kosove je rýchle stiahnutie starostov zvolených v komunálnych voľbách, ktoré Srbi bojkotovali, a odsun príslušníkov tzv. špeciálnych jednotiek vyslaných na sever Kosova úradmi v Prištine.

Kosovský premiér Kurti, ktorý s vyslancami spomínanej pätice štátov NATO rokoval v pondelok v Prištine, sa poďakoval jednotkám KFOR za ich "odvážne kroky na zachovanie mieru tvárou v tvár násilnému extrémizmu".

Tieto stretnutia sa konali v reakcii na vyostrenie situácie na severe Kosova, kde sa miestni Srbi v pondelok pokúšali silou preniknúť na radnicu v obci Zvečan.

Kosovská polícia dav rozohnala slzotvorným plynom. Vojaci mierových síl KFOR sa snažili demonštrantov od polície oddeliť. Protestujúci na to reagovali hádzaním kameňov, fliaš a Molotovových koktailov do vojakov. Zranenia — i vážne — pri tom utrpelo 30 príslušníkov misie KFOR.

Misia KFOR v utorok deklarovala, že plnú zodpovednosť za to, čo sa stalo, musia prevziať kosovskí Albánci i Srbi. Obe komunity súčasne "musia zabrániť ďalšej eskalácii", uvádza sa vo vyhlásení misie.

Kosovo vyhlásilo v roku 2008 nezávislosť od Srbska, ale Belehrad a jeho spojenci Peking a Moskva to odmietli uznať. Tým prakticky zabránili Kosovu dostať kreslo v OSN. Srbi žijúci v Kosove sú stále prevažne lojálni Belehradu, predovšetkým tí na severe, kde tvoria väčšinu, a odmietajú každý krok Prištiny smerujúci k upevneniu svojej moci nad regiónom.