FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
K rozhodnutiu dospelo vedenie PKK sídliace v severnom Iraku na kongrese minulý týždeň.
Autor TASR
,aktualizované Ankara 12. mája (TASR) - Strana kurdských pracujúcich (PKK), ktorá desaťročia viedla ozbrojené povstanie proti tureckej vláde, v pondelok oznámila svoje rozpustenie a ukončenie bojov. Urobila tak po tom, čo na takýto krok koncom februára vyzval väznený vodca PKK Abdullah Öcalan. TASR o tom informuje podľa agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na kurdskú agentúru Firat blízku PKK.
K rozhodnutiu dospelo vedenie PKK sídliace v severnom Iraku na kongrese minulý týždeň. „12. kongres PKK rozhodol o rozpustení organizačnej štruktúry PKK a ukončení jej metód ozbrojeného boja,“ citovala skupinu agentúra AFP. Kongres zhodnotil, že vďaka úsiliu PKK je možné otázku postavenia Kurdov v Turecku riešiť pomocou demokratických metód, čím „sa splnilo jej historické poslanie“.
Hovorca tureckej vládnej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) Ömer Celik podľa agentúry Anadolu v reakcii vyhlásil, že ide o dôležitý krok. Štátne inštitúcie podľa neho budú ďalší vývoj pozorne sledovať a informovať o ňom tureckého prezidenta.
PKK Öcalan založil v roku 1978 na myšlienkach marxizmu a od roku 1984 viedla povstanie na juhovýchode Turecka. Pôvodne sa snažila o vytvorenie samostatného kurdského štátu, neskôr svoje požiadavky zmiernila na autonómiu. Turecko a jeho západní spojenci vrátane EÚ a USA ju považujú za teroristickú organizáciu.
Vo februári líder PKK, ktorý si odpykáva trest za vlastizradu na ostrove Imrali v Marmarskom mori, vyzval na jej rozpustenie. "Zvolajte svoj kongres a rozhodnite. Všetky ozbrojené skupiny musia zložiť zbrane a PKK musí byť rozpustená," napísal v liste.
Öcalanova zásadná výzva je súčasťou mierového procesu medzi PKK a tureckou vládou, ktorý vlani inicioval Devlet Bahceli, koaličný partner prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Bahceli je označovaný za krajne pravicového nacionalistu a navrhol, aby výmenou za rozpustenie PKK a ukončenie jej ozbrojených aktivít bol Öcalan podmienečne prepustený.
Rozpustenie PKK môže mať podľa agentúry Reuters ďalekosiahle politické a bezpečnostné dôsledky pre priľahlý región vrátane susednej Sýrie, kde sú kurdské milície blízkymi spojencami USA.
Kurdi žijú na území dnešného Turecka, Iraku, Iránu, Sýrie a Arménska a ich populácia predstavuje približne 30 až 40 miliónov ľudí obývajúcich tento región. Najviac z nich - vyše 15 miliónov - žije v Turecku. Početné komunity Kurdov žijú však aj v mnohých štátoch Európy, najmä v Nemecku, ale aj v Austrálii či Japonsku. Kurdi tvoria najväčší národ bez štátu.
Stranu kurdských pracujúcich (PKK) založil v Turecku 28. novembra 1978 Abdullah Öcalan. Vznikla z ľavicového študentského hnutia, keď sa spolužiaci okolo študenta politológie Öcalana spojili a vytvoril národnooslobodzovacie hnutie. Od roku 1979 sa však Öcalan pohyboval mimo Turecka a organizáciu riadil z Damasku alebo zo Sýriou kontrolovanej časti Libanonu. V súčasnosti má PKK svoje sídlo v severnom Iraku.
Ozbrojený boj začala strana v auguste 1984. Pôvodne sa snažila o vytvorenie samostatného kurdského štátu, neskôr svoje požiadavky zmiernila na autonómiu. Ozbrojené povstanie si vyžiadalo už vyše 40.000 obetí. Európska únia a Spojené štáty považujú PKK za teroristickú organizáciu.
V októbri 1998 musel Öcalan opustiť Sýriu, ktorej Turci pohrozili vpádom vojenských jednotiek. Na základe medzinárodného zatykača bol 12. novembra 1998 na letisku v Ríme zatknutý. Ocitol sa v domácom väzení, ktoré sa mu skončilo 16. decembra 1998, Taliansko opustil 16. januára 1999. O mesiac neskôr, 15. februára, ho zadržalo turecké komando na gréckej ambasáde v Keni. Öcalanovo zatknutie a prevoz do Turecka sprevádzali útoky Kurdov na viaceré grécke a kenské ambasády v Európe.
Turecký bezpečnostný súd odsúdil Öcalana 29. júna 1999 na trest smrti za vlastizradu. V októbri 2002 súd rozsudok zmenil na doživotie, keď turecký parlament odhlasoval v auguste 2002 zrušenie trestu smrti. Trest si odpykáva vo väzení na ostrove Imrali v Marmarskom mori, ale napriek uväzneniu má Öcalan na organizáciu stále značný vplyv.
Po niekoľkých prímeriach a prechodných zlepšeniach vzťahov (napríklad v rokoch 2002, 2009 či naposledy v roku 2013) sa však násilie vždy obnovilo. Veľkú nádej na ukončenie desaťročia trvajúceho krvavého konfliktu priniesol líder Strany národného hnutia (MHP) Devlet Bahceli, koaličný partner tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Vlani v októbri navrhol, aby výmenou za rozpustenie PKK a ukončenie jej ozbrojených aktivít bol Öcalan podmienečne prepustený. Ide o súčasť aktuálneho mierového procesu medzi PKK a tureckou vládou. Samotný Erdogan to označil za „historickú príležitosť“.
Abdullah Öcalan z väzenia reagoval na návrh Bahceliho koncom februára tohto roku zásadnou výzvou, ktorou požadoval rozpustenie PKK. Vedenie strany jeho apel vypočulo a oznámilo, že PKK ohlásila svoje rozpustenie a ukončenie bojov.
Agentúra DPA v tejto súvislosti pripomenula, že kľúčovými budú teraz otázky - ako bude tento proces prebiehať, kto bude naň dohliadať a čo bude s bojovníkmi PKK. Keďže to zatiaľ nie je zrejmé, aj preto niektorí pozorovatelia neskrývajú na jednej strane nádej, ale súčasne vyjadrujú určité obavy. Navyše, PKK podmienila už pred tým svoje rozpustenie požiadavkou, že Öcalanovi sa umožní slobodne žiť a pracovať. Turecký prezident Erdogan prepustenie vodcu PKK na slobodu v minulosti striktne odmietal.
K rozhodnutiu dospelo vedenie PKK sídliace v severnom Iraku na kongrese minulý týždeň. „12. kongres PKK rozhodol o rozpustení organizačnej štruktúry PKK a ukončení jej metód ozbrojeného boja,“ citovala skupinu agentúra AFP. Kongres zhodnotil, že vďaka úsiliu PKK je možné otázku postavenia Kurdov v Turecku riešiť pomocou demokratických metód, čím „sa splnilo jej historické poslanie“.
Hovorca tureckej vládnej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) Ömer Celik podľa agentúry Anadolu v reakcii vyhlásil, že ide o dôležitý krok. Štátne inštitúcie podľa neho budú ďalší vývoj pozorne sledovať a informovať o ňom tureckého prezidenta.
PKK Öcalan založil v roku 1978 na myšlienkach marxizmu a od roku 1984 viedla povstanie na juhovýchode Turecka. Pôvodne sa snažila o vytvorenie samostatného kurdského štátu, neskôr svoje požiadavky zmiernila na autonómiu. Turecko a jeho západní spojenci vrátane EÚ a USA ju považujú za teroristickú organizáciu.
Vo februári líder PKK, ktorý si odpykáva trest za vlastizradu na ostrove Imrali v Marmarskom mori, vyzval na jej rozpustenie. "Zvolajte svoj kongres a rozhodnite. Všetky ozbrojené skupiny musia zložiť zbrane a PKK musí byť rozpustená," napísal v liste.
Öcalanova zásadná výzva je súčasťou mierového procesu medzi PKK a tureckou vládou, ktorý vlani inicioval Devlet Bahceli, koaličný partner prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Bahceli je označovaný za krajne pravicového nacionalistu a navrhol, aby výmenou za rozpustenie PKK a ukončenie jej ozbrojených aktivít bol Öcalan podmienečne prepustený.
Rozpustenie PKK môže mať podľa agentúry Reuters ďalekosiahle politické a bezpečnostné dôsledky pre priľahlý región vrátane susednej Sýrie, kde sú kurdské milície blízkymi spojencami USA.
Strana kurdských pracujúcich a jej ozbrojený boj
Kurdi žijú na území dnešného Turecka, Iraku, Iránu, Sýrie a Arménska a ich populácia predstavuje približne 30 až 40 miliónov ľudí obývajúcich tento región. Najviac z nich - vyše 15 miliónov - žije v Turecku. Početné komunity Kurdov žijú však aj v mnohých štátoch Európy, najmä v Nemecku, ale aj v Austrálii či Japonsku. Kurdi tvoria najväčší národ bez štátu.
Stranu kurdských pracujúcich (PKK) založil v Turecku 28. novembra 1978 Abdullah Öcalan. Vznikla z ľavicového študentského hnutia, keď sa spolužiaci okolo študenta politológie Öcalana spojili a vytvoril národnooslobodzovacie hnutie. Od roku 1979 sa však Öcalan pohyboval mimo Turecka a organizáciu riadil z Damasku alebo zo Sýriou kontrolovanej časti Libanonu. V súčasnosti má PKK svoje sídlo v severnom Iraku.
Ozbrojený boj začala strana v auguste 1984. Pôvodne sa snažila o vytvorenie samostatného kurdského štátu, neskôr svoje požiadavky zmiernila na autonómiu. Ozbrojené povstanie si vyžiadalo už vyše 40.000 obetí. Európska únia a Spojené štáty považujú PKK za teroristickú organizáciu.
V októbri 1998 musel Öcalan opustiť Sýriu, ktorej Turci pohrozili vpádom vojenských jednotiek. Na základe medzinárodného zatykača bol 12. novembra 1998 na letisku v Ríme zatknutý. Ocitol sa v domácom väzení, ktoré sa mu skončilo 16. decembra 1998, Taliansko opustil 16. januára 1999. O mesiac neskôr, 15. februára, ho zadržalo turecké komando na gréckej ambasáde v Keni. Öcalanovo zatknutie a prevoz do Turecka sprevádzali útoky Kurdov na viaceré grécke a kenské ambasády v Európe.
Turecký bezpečnostný súd odsúdil Öcalana 29. júna 1999 na trest smrti za vlastizradu. V októbri 2002 súd rozsudok zmenil na doživotie, keď turecký parlament odhlasoval v auguste 2002 zrušenie trestu smrti. Trest si odpykáva vo väzení na ostrove Imrali v Marmarskom mori, ale napriek uväzneniu má Öcalan na organizáciu stále značný vplyv.
Po niekoľkých prímeriach a prechodných zlepšeniach vzťahov (napríklad v rokoch 2002, 2009 či naposledy v roku 2013) sa však násilie vždy obnovilo. Veľkú nádej na ukončenie desaťročia trvajúceho krvavého konfliktu priniesol líder Strany národného hnutia (MHP) Devlet Bahceli, koaličný partner tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Vlani v októbri navrhol, aby výmenou za rozpustenie PKK a ukončenie jej ozbrojených aktivít bol Öcalan podmienečne prepustený. Ide o súčasť aktuálneho mierového procesu medzi PKK a tureckou vládou. Samotný Erdogan to označil za „historickú príležitosť“.
Abdullah Öcalan z väzenia reagoval na návrh Bahceliho koncom februára tohto roku zásadnou výzvou, ktorou požadoval rozpustenie PKK. Vedenie strany jeho apel vypočulo a oznámilo, že PKK ohlásila svoje rozpustenie a ukončenie bojov.
Agentúra DPA v tejto súvislosti pripomenula, že kľúčovými budú teraz otázky - ako bude tento proces prebiehať, kto bude naň dohliadať a čo bude s bojovníkmi PKK. Keďže to zatiaľ nie je zrejmé, aj preto niektorí pozorovatelia neskrývajú na jednej strane nádej, ale súčasne vyjadrujú určité obavy. Navyše, PKK podmienila už pred tým svoje rozpustenie požiadavkou, že Öcalanovi sa umožní slobodne žiť a pracovať. Turecký prezident Erdogan prepustenie vodcu PKK na slobodu v minulosti striktne odmietal.
