Záhreb 16. marca (TASR) - Tím chorvátskych vedcov a lekárov zistil, že príznaky Parkinsonovej choroby možno zistiť z krvných testov na základe merateľných zmien v špecifických imunitných bunkách. Pomáha to ešte pred prvými viditeľnými príznakmi prepojiť toto neurodegeneratívne ochorenie so zápalovými procesmi mimo mozgu. TASR o tom píše podľa agentúry HINA.

Odborníci z Fakultnej nemocnice v Záhrebe, Lekárskej fakulty Univerzity v Záhrebe, Inštitútu Rudera Boškovića a Fakultnej nemocnice pre infekčné choroby Dr. Frana Mihaljeviča svoj výskum publikovali v recenzovanom vedeckom časopise „npj Parkinson's Disease“ vydavateľstva Springer Nature.

Zverejnená vedecká štúdia skúmala periférny imunitný profil pri Parkinsonovej chorobe so zameraním na zmeny v imunitných bunkách a metabolickú aktivitu neurónov v krvi.

Výskumníci analyzovali dva typy imunitných buniek: dendritické, ktoré riadia celkovú imunitnú odpoveď, a tzv. CD4+ T, ktoré pomocou zosilnenia alebo zoslabenia imunitnej odpovede koordinujú obranyschopnosť.

Cieľové imunitné bunky najprv izolovali pomocou magnetickej separácie a potom analyzovali prietokovou cytometriou a sekvenovaním RNA jednotlivých buniek, vysvetlila výskumníčka Sarah Meglaj Bakrač z Lekárskej fakulty Univerzity v Záhrebe.

Tento postup umožnil zachytenia málopočetných podskupín imunitných buniek, ktoré sa v priemerných výsledkoch krvných testov často nedajú určiť. Najjasnejším zistením bola aktivácia špecifickej skupiny dendritických buniek a CD4+ T buniek zapojených do imunitných procesov u ľudí s Parkinsonovou chorobou.

Podľa riaditeľa Fakultnej nemocnice v Záhrebe Frana Boroveckého výsledky ukazujú, že Parkinsonova choroba sa prejavuje nielen zmenami v mozgu, ale aj s merateľnými zmenami imunitného systému v krvi v dôsledku zápalových procesov.

Parkinsonova choroba sa prejavuje nekontrolovaným trasením, spomaleným pohybom a inými motorickými ťažkosťami. Tieto symptómy sa postupne zhoršujú. Prvotné chorobné procesy v mozgu sa však začínajú už niekoľko rokov predtým a nie sú navonok viditeľné. Jedným z nich je chronický zápal nervového systému, čo v prípade indikácie umožňuje skoršie nasadenie liečby a spomalenie priebehu ochorenia.

Ochorenie je spôsobená stratou dopamínových neurónov a hromadením Lewyho teliesok. Jeho príčina nie je úplne jasná, veľkú úlohu však zohrávajú genetika a životné prostredie.

Výskumníci zdôraznili, že neidentifikovali novú terapiu, ale zistili, kde hľadať a ktoré imunitné zložky v krvi najviac vynikajú pri porovnaní so zdravými ľuďmi.

Štúdia bola vykonaná ako súčasť projektu „Molekulárne mechanizmy imunitnej odpovede a aktivácie inflammazómu pri Parkinsonovej chorobe“ financovaného Chorvátskou vedeckou nadáciou.