FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Približne tretina týchto emisií pochádza priamo z bojových operácií – najmä z tankov a lietadiel, ktoré spotrebujú veľké množstvo nafty a kerozínu.
Autor TASR
Berlín 8. októbra (TASR) - Vojna rozpútaná Ruskom voči Ukrajine si nevyžiadala len desiatky tisíc ľudských životov a milióny utečencov, ale spôsobila aj rozsiahle škody na klíme. Vyplýva to zo štúdie Iniciatívy na meranie emisií skleníkových plynov spôsobených vojnou (IGGAW) zverejnenej v stredu. Informovala o tom agentúra DPA, píše TASR.
Podľa IGGAW od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 vznikol v dôsledku vojny taký objem emisií skleníkových plynov, ako spolu za jeden rok vyprodukujú Rakúsko, Maďarsko, Česko a Slovensko. Štúdia odhaduje, že celkové emisie spôsobené vojnou dosiahli 237 miliónov ton ekvivalentu oxidu uhličitého (CO2), čo je štandardná jednotka na porovnávanie účinkov rôznych skleníkových plynov.
Približne tretina týchto emisií pochádza priamo z bojových operácií – najmä z tankov a lietadiel, ktoré spotrebujú veľké množstvo nafty a kerozínu.
Na zvýšených emisiách sa podieľajú aj požiare lesov a krovinatých oblastí, ktoré vojna spôsobila. Podľa správy IGGAW plocha zasiahnutá požiarmi v roku 2024 bola viac ako 20-krát väčšia než priemer v rokoch 2006-21. Väčšina týchto požiarov zúrila v blízkosti frontovej línie alebo v pohraničných oblastiach.
K šíreniu požiarov prispelo aj mimoriadne suché leto roku 2024, ktoré vedci pripisujú kombinácii prebiehajúceho globálneho otepľovania a vojnových okolností. Hasenie požiarov bolo vo viacerých regiónoch takmer nemožné, čo spôsobilo ich nekontrolované šírenie.
Vedci v správe konštatujú, že rok 2024 jasne ukázal, ako sa klimatická kríza a ozbrojený konflikt vzájomne posilňujú a urýchľujú zmenu klímy.
IGGAW je medzinárodná výskumná iniciatíva, ktorá sa zaoberá meraním a hodnotením emisií skleníkových plynov spôsobených ozbrojenými konfliktmi. Cieľom IGGAW je stanoviť celkový klimatický vplyv vojenských operácií, pričom do svojich výpočtov zahŕňa nielen priame, ale aj nepriame dôsledky vojny, ako sú požiare, úniky nebezpečných látok z poškodenej infraštruktúry, ničenie priemyslu, obmedzenie obnoviteľných projektov a rekonštrukcie po bojoch.
Táto iniciatíva vznikla po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 ako združuje vedcov, klimatológov a environmentálnych analytikov z viacerých európskych krajín.
Podľa IGGAW od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 vznikol v dôsledku vojny taký objem emisií skleníkových plynov, ako spolu za jeden rok vyprodukujú Rakúsko, Maďarsko, Česko a Slovensko. Štúdia odhaduje, že celkové emisie spôsobené vojnou dosiahli 237 miliónov ton ekvivalentu oxidu uhličitého (CO2), čo je štandardná jednotka na porovnávanie účinkov rôznych skleníkových plynov.
Približne tretina týchto emisií pochádza priamo z bojových operácií – najmä z tankov a lietadiel, ktoré spotrebujú veľké množstvo nafty a kerozínu.
Na zvýšených emisiách sa podieľajú aj požiare lesov a krovinatých oblastí, ktoré vojna spôsobila. Podľa správy IGGAW plocha zasiahnutá požiarmi v roku 2024 bola viac ako 20-krát väčšia než priemer v rokoch 2006-21. Väčšina týchto požiarov zúrila v blízkosti frontovej línie alebo v pohraničných oblastiach.
K šíreniu požiarov prispelo aj mimoriadne suché leto roku 2024, ktoré vedci pripisujú kombinácii prebiehajúceho globálneho otepľovania a vojnových okolností. Hasenie požiarov bolo vo viacerých regiónoch takmer nemožné, čo spôsobilo ich nekontrolované šírenie.
Vedci v správe konštatujú, že rok 2024 jasne ukázal, ako sa klimatická kríza a ozbrojený konflikt vzájomne posilňujú a urýchľujú zmenu klímy.
IGGAW je medzinárodná výskumná iniciatíva, ktorá sa zaoberá meraním a hodnotením emisií skleníkových plynov spôsobených ozbrojenými konfliktmi. Cieľom IGGAW je stanoviť celkový klimatický vplyv vojenských operácií, pričom do svojich výpočtov zahŕňa nielen priame, ale aj nepriame dôsledky vojny, ako sú požiare, úniky nebezpečných látok z poškodenej infraštruktúry, ničenie priemyslu, obmedzenie obnoviteľných projektov a rekonštrukcie po bojoch.
Táto iniciatíva vznikla po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 ako združuje vedcov, klimatológov a environmentálnych analytikov z viacerých európskych krajín.
