Belehrad 5. mája (TASR) - Stúpenci bývalého juhoslovanského prezidenta Josipa Broza Tita uskutočnili v pondelok malé stretnutia pri príležitosti 40. výročia jeho úmrtia. Niekdajší líder zanechal v tomto balkánskom štáte rozličný dejinný odkaz; mnohí ho vnímajú ako brutálneho diktátora, ktorý potláčal disent a uväzňoval svojich politických oponentov, zatiaľ čo ďalší považujú jeho vládnutie za obdobie mieru a prosperity.

Pre koronavírusovú pandémiu sa nemohli konať masové stretnutia, avšak menšie skupiny vzdali Titovi poctu v krajinách, ktoré vzišli z krvavého rozpadu Juhoslávie v 90. rokoch, informuje stanica Slobodná Európa.

Desiatky ľudí s ochrannými rúškami navštívili Titov mramorový hrob v srbskej metropole Belehrad - omnoho menší počet než zvyčajné stovky priaznivcov, ktoré si na tomto mieste každoročne pripomínajú jeho úmrtie. V jeho rodnej chorvátskej obci Kumrovec sa rozoznela siréna a ľudia položili kvety k jeho soche. Podobne si 40. výročie Titovho úmrtia pripomenuli aj v bosnianskom hlavnom meste Sarajevo.

Tito, ktorý zomrel 4. mája 1980 ako 87-ročný v slovinskej Ľubľane, bol oslavovaným i obávaným vodcom bývalej Juhoslovanskej socialistickej federatívnej republiky (JSFR). Tito, potomok chorvátskeho otca a slovinskej matky, bol však všeobecne obdivovaný za to, že so svojimi partizánmi počas druhej svetovej vojny vytlačil nacistické sily z krajiny.

Tito neskôr zabezpečil Juhoslávii relatívny blahobyt a počas studenej vojny úspešne zachovával jej rovnováhu medzi Sovietskym zväzom a Západom. Bol známy okázalým životným štýlom a kritizovali ho za pestovanie svojho kultu osobnosti.

Zhruba o desaťročie po jeho smrti sa centralizovaná kontrola v Juhoslávii rozpadla pozdĺž etnických hraníc, čo vyústilo do násilných konfliktov. Od pôvodného štátu sa ako prvé odtrhlo Slovinsko, následne Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Macedónsko a Kosovo. Názov Juhoslávia si do roku 2003 ponechala federácia Srbska a Čiernej Hory.