Quantcast
< sekcia Zahraničie

Súd EÚ: SR porušila smernice o biotopoch a o vtáctve

Ilustračná snímka. Foto: TASR - Lýdia Vojtaššáková

V roku 2017 bolo Európskej komisii doručených viacero sťažností na nadmernú ťažbu dreva v dvanástich územiach sústavy Natura 2000 vyhlásených na ochranu hlucháňa hôrneho v SR.

Brusel/Luxemburg 22. júna (TASR) - Súdny dvor EÚ v stredu oznámil, že Slovensko v kauze, ktorá sa týkala ochrany hlucháňa hôrneho porušilo smernice o biotopoch a o vtáctve. Informuje o tom spravodajca TASR v Bruseli.

Súdna inštancia so sídlom v Luxemburgu uviedla, že okrem toho, že Slovensko nepodrobilo určité plány a projekty s významným vplyvom na tieto územia primeranému posúdeniu vplyvov, neprijalo ani potrebné opatrenia na ochranu biotopov tohto druhu živočícha.

V roku 2017 bolo Európskej komisii (EK) doručených viacero sťažností na nadmernú ťažbu dreva v dvanástich územiach sústavy Natura 2000 vyhlásených na ochranu hlucháňa hôrneho (Tetrao urogallus) na Slovensku, ktorá mala mať vplyv na stav jeho ochrany. EK následne podala na Súdny dvor EÚ žalobu na Slovensko za porušenie smerníc o biotopoch a o vtáctve, pokiaľ ide o ochranu uvedených území sústavy Natura 2000 a na nich sa nachádzajúcich biotopov hlucháňa hôrneho.

Vo svojom stredajšom rozsudku súd uviedol, že programy starostlivosti o lesy a ich zmeny, náhodná ťažba dreva a opatrenia na predchádzanie ohrozenia lesov a odstránenie následkov škôd spôsobených prírodnými katastrofami, na ktorých sa zakladá porušenie smernice o biotopoch, predstavujú plány alebo projekty priamo nesúvisiace so správou príslušných území sústavy Natura 2000 alebo pre túto správu nie sú potrebné. Keďže je možné, že uvedené plány alebo projekty tieto územia významne ovplyvnia, musia byť podľa smernice predmetom primeraného posúdenia svojho vplyvu.

Súd však konštatoval, že programy starostlivosti o lesy od 1. januára 2015 nepodliehali primeranému posúdeniu ich vplyvov. Slovensko vyňalo aj náhodnú ťažbu dreva z povinnosti vykonať takéto posúdenie. Navyše ani na opatrenia na predchádzanie ohrozenia lesov a odstránenie následkov škôd spôsobených škodlivými činiteľmi sa nevzťahoval taký režim ochrany, ktorý by zaručoval primerané posúdenie ich vplyvov.

Súdny dvor EÚ dospel k záveru, že Slovensko neprijalo vhodné ochranné opatrenia na zabránenie tomu, aby v dôsledku činností hospodárenia v lesoch, ako je intenzívna ťažba dreva na veľkých plochách a používanie pesticídov na boj proti podkôrnemu hmyzu v územiach sústavy Natura 2000, dochádzalo k poškodzovaniu biotopov hlucháňa hôrneho.

Napokon súd upozornil, že Slovensko tým, že neprijalo osobitné ochranné opatrenia týkajúce sa biotopov hlucháňa hôrneho na väčšine území sústavy Natura 2000 vyhlásených na jeho ochranu, porušilo aj smernicu o vtáctve.

Za týchto podmienok Súdny dvor EÚ v celom rozsahu vyhovel žalobe o nesplnenie povinnosti podanej eurokomisiou.

Iniciatíva My sme les tvrdí, že spolu s ďalšími organizáciami požadovala lepšiu ochranu pre lesy, ktoré sú domovom hlucháňa a iných ohrozených druhov. "Škoda, že úrady a vláda nekonali skôr, reálnej hrozbe sankcií by sa tak dalo predísť. Je smutné, že si nedokážeme naše prírodné bohatstvo chrániť sami a musí to za nás robiť Európska únia," povedal na margo rozhodnutia Karol Kaliský z My sme les. Dúfa, že rozhodnutie povedie k urýchleniu nápravy a prežitiu hlucháňa na Slovensku.


Wiezik a Hojsík o kauze hlucháň: Slovensko v ochrane prírody totálne zlyhalo


Na archívnej snímke Martin Hojsík
Foto: TASR Jaroslav Novák

Slovenskí europoslanci Michal Wiezik a Martin Hojsík (obaja PS) považujú stredajší rozsudok Súdneho dvora EÚ, že Slovensko v spore o ochranu hlucháňa hôrneho porušilo smernice o biotopoch a o vtáctve, za ďalší dôkaz jeho zlyhania vo veci ochrany životného prostredia. Uviedli to v stanovisku zaslanom pre TASR.

Súdna inštancia so sídlom v Luxemburgu uviedla, že okrem toho, že Slovensko nepodrobilo určité plány a projekty s významným vplyvom na územia s výskytom hlucháňa hôrneho primeranému posúdeniu vplyvov, neprijalo ani potrebné opatrenia na ochranu tohto druhu živočícha.

"Odkedy sme vstúpili do Európskej únie, hlucháň prišiel u nás takmer o polovicu svojich území. Slovensko nedokázalo zabezpečiť aktívnu ochranu životného prostredia, dostatočnú ochranu hlucháňa a jeho prirodzeného prostredia z dôvodu rozsiahlej ťažby dreva," konštatoval Wiezik.

Pripomenul, že Slovensko ani napriek silnému tlaku verejnosti a záväzkom voči Bruselu neprijalo dostatočne primerané kroky na predchádzanie zhoršovania stavu biotopov.

"Hlucháň ukazuje, že aj napriek páčivým slovám vlád na Slovensku o ochrane prírody a lesov idú skutky príliš často opačným smerom. Na jednej strane počúvame o potrebe ochrany prírody, na druhej o tom, že máme veľký podiel lesov v produkčnom veku, čo zjavne hovorí o zámere ich vyťažiť," uviedol Hojsík.
Na archívnej snímke Michal Wiezik v Bratislave 7. decembra 2021.
Foto: TASR - Jaroslav Novák

Podľa údajov, ktorí má k dispozícii europoslanec Wiezik, za posledných 40 rokov sa populácia hlucháňa hôrneho na Slovensku zmenšila približne o 80 percent, pričom najväčší pokles je zaznamenaný v Národnom parku Nízke Tatry.

"Boli sme svedkami rozsiahlych zásahov do prírodného prostredia národných parkov a utvrdzovaní vládami, že ide o legálny postup a pomoc prírode. Rozsudok Súdneho dvora EÚ však jasne konštatuje, že išlo o nelegálnu činnosť poškodzovania životného prostredia," upozornil Wiezik. Dodal, že Európsky parlament pracuje na legislatíve, ktorá by lepšie zadefinovala trestné činy v oblasti životného prostredia, aj s charakterom ekocídy.

"Bez rozmanitosti v prírode nebudeme schopní ako ľudstvo prežiť. To je jednoznačné varovanie vedcov. Je tragické, ak Slovensko nedokáže dodržiavať európske zákony, na tvorbe ktorých sme sa podieľali. Ochrana prírody a rozvoj krajiny pritom môžu ísť ruka v ruke. Dá sa to, ak je politická vôľa," uzatvoril Hojsík.