Quantcast
< sekcia Zahraničie

Súd EÚ:Pravidlá firiem môžu zakázať nosiť viditeľné náboženské symboly

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Uviedol vo štvrtok Súdny dvor EÚ v spore medzi moslimskou sťažovateľkou a belgickou firmou, informuje spravodajca TASR.

Brusel/Luxemburg 13. októbra (TASR) - Vnútorné pravidlo podniku, ktoré zakazuje viditeľné nosenie náboženských, filozofických alebo duchovných znakov nepredstavuje priamu diskrimináciu, ak sa uplatňuje na všetkých pracovníkov všeobecným a nediferencovaným spôsobom. Uviedol vo štvrtok Súdny dvor EÚ v spore medzi moslimskou sťažovateľkou a belgickou firmou, informuje spravodajca TASR.

Súd určil, že náboženstvo a viera sa musia považovať za jediný dôvod diskriminácie, inak bude narušený všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní ustanovený právom EÚ.

Spor medzi moslimkou L.F., ktorá si šatkou zahaľuje vlasy, a spoločnosťou SCRL spravujúcou sociálne bývanie trvá od roku 2018. Týka sa nezohľadnenia nevyžiadanej žiadosti L.F. o stáž, pretože počas pohovoru uviedla, že si odmietne dať dole šatku, aby bola v súlade s politikou neutrality presadzovanej v SCRL. O niekoľko týždňov neskôr L.F. obnovila svoju žiadosť o stáž s tým, že bude nosiť iný typ pokrývky hlavy. Jej žiadosť bola zamietnutá z dôvodu, že v priestoroch SCRL nie je povolený žiadny typ pokrývky hlavy, či už ide o čiapku, klobúk alebo šatku.

L.F. podala žalobu na pracovnom frankofónnom súde v Bruseli. Sťažovala sa, že nedostala zmluvu o stáži z dôvodov priamo alebo nepriamo založených na náboženskom presvedčení a obvinila SCRL z porušenia belgického antidiskriminačného zákona.

Bruselský súd položil Súdnemu dvoru EÚ otázku, či sa slová "náboženstvo alebo viera" v smernici o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní majú vykladať ako dva aspekty jediného chráneného kritéria alebo naopak, ako dve samostatné kritériá. Súdny dvor mal zistiť, či zákaz nosenia označenia alebo odevu s konotáciami obsiahnutý v podmienkach zamestnania SCRL predstavuje priamu diskrimináciu na základe náboženstva.

Súd v Luxemburgu skonštatoval, že pracovné podmienky podniku, ktoré zakazujú pracovníkom prejavovať slovami, oblečením alebo akýmkoľvek iným spôsobom náboženské vyznanie či filozofické presvedčenie, nepredstavujú priamu diskrimináciu ak sa uplatňuje všeobecným a nediferencovaným spôsobom.

Súdny dvor EÚ spresnil, že vnútorné pravidlo vo firme SCRL, môže predstavovať rozdiel v zaobchádzaní, ktorý je nepriamo založený na náboženstve alebo viere. Ak sa preukáže - čo má zistiť bruselský pracovný súd -, že zdanlivo neutrálna povinnosť v skutočnosti vedie k tomu, že osoby vyznávajúce určité náboženstvo alebo vieru sú osobitne znevýhodnené.