Quantcast
< sekcia Zahraničie

Súd začne posudzovať Breivikovu žiadosť o podmienečné prepustenie

Nórsky masový vrah Anders Behring Breivik sedí počas prvého dňa pojednávania v telocvični väznice Skien 18. januára 2022. Foto: TASR/AP

Breivik bol odsúdený v roku 2012 a o podmienečné prepustenie môže požiadať po prvý raz po desiatich rokoch - táto minimálna lehota uplynula vlani 5. júna.

Oslo 18. januára (TASR) - Nórsky súd sa začne v utorok zaoberať žiadosťou krajne pravicového extrémistu a masového vraha Andersa Behringa Breivika o predčasné prepustenie z väzenia. Ako píše agentúra AFP, očakáva sa, že žiadosť Breivika, ktorý pred takmer desiatimi rokmi zabil 77 ľudí, bude zamietnutá.

"Tak ako v každom právnom štáte, má odsúdený právo požiadať o podmienečné prepustenie a Breivik sa rozhodol toto právo využiť," povedal pre AFP jeho advokát Öystein Storrvik. Na súdne pojednávanie boli vyhradené tri dni plus jeden dodatočný. Verdikt sa očakáva budúci týždeň.

Z bezpečnostných dôvodov sa okresný súd v kraji Telemark bude jeho žiadosťou zaoberať v telocvični väznice Skien, kde si odsúdený odpykáva 21-ročný trest odňatia slobody. V Nórsku išlo v tom čase o maximálnu sadzbu, avšak odvtedy sa tamojšie zákony zmenili, aby umožnili i dlhšie väzobné tresty.

Breivik bol odsúdený v roku 2012 a o podmienečné prepustenie môže požiadať po prvý raz po desiatich rokoch - táto minimálna lehota uplynula vlani 5. júna. Jeho trest môže byť však neobmedzene predlžovaný v prípade, že stále predstavuje hrozbu pre spoločnosť. Jeho zotrvanie vo väzbe žiada i prokuratúra.

Nórsky masový vrah Anders Behring Breivik si upravuje kravatu a vpravo jeho advokát Öystein Storrvik počas prvého dňa pojednávania v telocvični väznice Skien 18. januára 2022.
Foto: TASR/AP


Súd v Osle, ktorý rozhodol o jeho vine, v čase udelenia trestu uviedol, že Breivik bude s veľkou pravdepodobnosťou schopný vraždiť aj po odpykaní stanoveného trestu.

Breivik (42) 22. júla 2011 pred úradom nórskeho premiéra v Osle odpálil dodávku naplnenú výbušninami a pripravil tak o život osem ľudí. Následne sa presunul na ostrov Utöya neďaleko hlavného mesta, kde zastrelil 69 členov mládežníckeho tábora Strany práce.

Na archívnej snímke z 24. júla 2011 žena zapaľuje sviečku na pamiatku obetí júlovej masakry, v pozadí nórsky ostrov Utöya.
Foto: TASR/AP


Rodiny obetí, ktoré sa obávajú, že vypočúvanie pred súdom využije na prezentáciu svojich politických názorov, vyzývajú, aby mu bola odopretá pozornosť, o ktorú sa usiluje. Breivik svoje činy zdôvodnil krajne pravicovými a protiislamskými názormi a odporom k multikulturalizmu.

AFP pripomína, že Breivik doterajšie vystúpenia v súdnej sieni využíval na šírenie propagandy a tvrdení zo svojho manifestu, ktorý zverejnil pred spáchaním útokov. Od roku 2017 začal používať nové meno Fjotolf Hansen.

Šéf Centra pre výskum extrémizmu (C-REX) Tore Björgo z Univerzity v Osle konštatoval, že Breivik "sa z ideologického uhľa pohľadu nestal menším extrémistom". "Teraz sa prezentuje ako národný socialista a hoci tvrdí, že ozbrojený boj je už vecou minulosti, nijakým spôsobom sa nedištancoval od masového zabíjania, ktoré spáchal a ktoré považuje za absolútne legitímne," uviedol.