MS v hokeji 2026
Všetky správy
Lídri taktiež spoločne odsúdili agresívnu vojnu Ruska proti Ukrajinu a potvrdili podporu nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc.
Autor TASR
Bukurešť 13. mája (TASR) - Lídri krajín Bukureštskej deviatky (B9) a severských štátov v stredu na summite v Rumunsku odsúdili hybridné, kybernetické a ďalšie konfrontačné aktivity Ruska voči Severoatlantickej aliancii. Rusko zároveň v spoločnom vyhlásení označili za najdôležitejšiu, dlhodobú a priamu hrozbu pre bezpečnosť NATO. Slovenskú republiku zastupoval prezident Peter Pellegrini, informuje TASR.
„Opakované narušenia vzdušného priestoru na východnom krídle zdôrazňujú naliehavú potrebu naďalej posilňovať vzdušnú a raketovú obranu NATO, a to aj proti hrozbám dronov,“ píše sa vo vyhlásení zverejnenom na záver jednodňového summitu v Bukurešti.
Vedúci predstavitelia 14 krajín zdôraznili, že vzhľadom na súčasné bezpečnostné prostredie - a najmä z dôvodu dlhodobej hrozby zo strany Ruska - sa NATO musí zamerať na posilnenie svojej kolektívnej obrany. V tejto súvislosti potvrdili svoj záväzok plniť obranné plány NATO.
Pre zvládnutie súčasných bezpečnostných výziev je podľa nich kľúčové ďalej posilňovať vojensko-priemyselnú základňu na oboch stranách Atlantického oceánu zvýšením výrobných kapacít a odolnosti dodávateľských reťazcov, trvalými investíciami do výskumu a inovácií a tiež využitím skúseností získaných v spolupráci s Ukrajinou.
Podľa vyhlásenia štáty pokračujú v budovaní Aliancie, ktorá bude bojovo schopnejšia, odolnejšia a lepšie pripravená a ktorá bude vždy prichystaná brániť „každý centimeter“ územia spojencov. Ich hlavným strategickým cieľom podľa vyhlásenia je prispievať k posilneniu euroatlantickej bezpečnosti. Zároveň sa vyslovili za „silnejšiu Európu v rámci silnejšieho NATO“.
„Transatlantické puto zostáva pilierom našej spoločnej bezpečnosti,“ zdôraznili s tým, že už teraz preberajú na seba väčší diel zodpovednosti za spoločnú obranu v rámci NATO prostredníctvom vyšších obranných výdavkov. Niektorým spojencom sa už podarilo dosiahnuť cieľ vynakladať na obranu päť percent svojho HDP, na ktorom sa štáty NATO dohodli na vlaňajšom summite v Haagu.
Lídri taktiež spoločne odsúdili agresívnu vojnu Ruska proti Ukrajinu a potvrdili podporu nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc. Nezmenený zostáva aj ich postoj týkajúci sa ambícii Ukrajiny vstúpiť do EÚ a NATO tak, ako to vyjadrili predchádzajúce summity NATO. Neochvejná podpora Ukrajiny je podľa nich investíciou do vlastnej bezpečnosti krajín na východnom krídle NATO.
„Opakované narušenia vzdušného priestoru na východnom krídle zdôrazňujú naliehavú potrebu naďalej posilňovať vzdušnú a raketovú obranu NATO, a to aj proti hrozbám dronov,“ píše sa vo vyhlásení zverejnenom na záver jednodňového summitu v Bukurešti.
Vedúci predstavitelia 14 krajín zdôraznili, že vzhľadom na súčasné bezpečnostné prostredie - a najmä z dôvodu dlhodobej hrozby zo strany Ruska - sa NATO musí zamerať na posilnenie svojej kolektívnej obrany. V tejto súvislosti potvrdili svoj záväzok plniť obranné plány NATO.
Pre zvládnutie súčasných bezpečnostných výziev je podľa nich kľúčové ďalej posilňovať vojensko-priemyselnú základňu na oboch stranách Atlantického oceánu zvýšením výrobných kapacít a odolnosti dodávateľských reťazcov, trvalými investíciami do výskumu a inovácií a tiež využitím skúseností získaných v spolupráci s Ukrajinou.
Podľa vyhlásenia štáty pokračujú v budovaní Aliancie, ktorá bude bojovo schopnejšia, odolnejšia a lepšie pripravená a ktorá bude vždy prichystaná brániť „každý centimeter“ územia spojencov. Ich hlavným strategickým cieľom podľa vyhlásenia je prispievať k posilneniu euroatlantickej bezpečnosti. Zároveň sa vyslovili za „silnejšiu Európu v rámci silnejšieho NATO“.
„Transatlantické puto zostáva pilierom našej spoločnej bezpečnosti,“ zdôraznili s tým, že už teraz preberajú na seba väčší diel zodpovednosti za spoločnú obranu v rámci NATO prostredníctvom vyšších obranných výdavkov. Niektorým spojencom sa už podarilo dosiahnuť cieľ vynakladať na obranu päť percent svojho HDP, na ktorom sa štáty NATO dohodli na vlaňajšom summite v Haagu.
Lídri taktiež spoločne odsúdili agresívnu vojnu Ruska proti Ukrajinu a potvrdili podporu nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc. Nezmenený zostáva aj ich postoj týkajúci sa ambícii Ukrajiny vstúpiť do EÚ a NATO tak, ako to vyjadrili predchádzajúce summity NATO. Neochvejná podpora Ukrajiny je podľa nich investíciou do vlastnej bezpečnosti krajín na východnom krídle NATO.
