Singapur 11. júna (TASR) - Utorkový historický summit prezidenta Spojených štátov amerických (USA) a vodcu Kórejskej ľudovodemokratickej republiky (KĽDR) v Singapure je zameraný na dosiahnutie dohody o denuklearizácii Kórejského polostrova výmenou za zmiernenie diplomatických a ekonomických sankcií uvalených na Pchjongjang.

Pôjde o vôbec prvé priame rokovanie úradujúceho amerického prezidenta a severokórejského vodcu. Napäté vzťahy medzi USA a KĽDR trvajú od vypuknutia kórejskej vojny v roku 1950. Obe krajiny sú technicky stále vo vojnovom stave po tom, ako sa kórejská vojna skončila pred vyše šiestimi desaťročiami len prímerím.

Obe strany budú hovoriť o nastolení nových vzájomných vzťahov, ako aj o "otázke vybudovania trvalého a udržateľného mierového mechanizmu pre Kórejský polostrov" a ďalších otázkach spoločného záujmu, píše severokórejská štátna tlačová agentúra KCNA.

Summit by sa mal začať podaním ruky v utorok o 09.00 h miestneho času (03.00 h SELČ), americký prezident Donald Trump a severokórejský vodca Kim Čong-un by mali následne rokovať sami v prítomnosti tlmočníkov. Prvá časť rozhovorov by mohla trvať dve hodiny.

Súčasťou celodenného summitu má byť i pracovný obed a väčšie stretnutie sa účasti poradcov oboch lídrov. Na americkej strane sa k Trumpovi pridá americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo, personálny šéf Bieleho domu John Kelly, poradca pre národnú bezpečnosť John Bolton a americký veľvyslanec na Filipínach Sung Kim, ale aj malý počet ďalších predstaviteľov. Kima na summite v Singapure sprevádzajú ministri zahraničných vecí a obrany, ako aj jeho sestra Kim Jo-džong.

Kim i Trump pricestovali do Singapuru ešte v nedeľu. Obaja absolvovali nezávisle od seba prijatie u singapurského premiéra Lee Hsien Loonga.

Pondelok sa niesol v znamení posledných prípravných rozhovorov zástupcov oboch delegácií pred samotným summitom Trumpa s Kimom, ktoré podľa vyjadrenia Bieleho domu "prebiehali a napredovali rýchlejšie, než sa očakávalo".

Ochotu ukončiť jadrový program svojej krajiny severokórejský vodca Kim vyjadril 27. apríla na rovnako prelomovom summite s juhokórejským prezidentom Mun Če-inom v dedine Pchanmundžom nachádzajúcej sa v demilitarizovanej zóne medzi oboma Kóreami. Lídri sa na tomto stretnutí dohodli na zastavení všetkých "nepriateľských akcií" medzi oboma stranami v snahe oficiálne ukončiť kórejskú vojnu z rokov 1950-1953 a predložiť mierovú zmluvu.

Koniec raketových skúšok a zastavenie svojho jadrového programu Severná Kórea oznámila 11. mája.

Šéf OSN pred summitom USA-KĽDR pochválil Trumpa a Kima

Generálny tajomník OSN António Guterres ocenil v pondelok amerického prezidenta Donalda Trumpa a severokórejského vodcu Kim Čong-una, ešte pred ich mimoriadne očakávaným utorkovým summitom v Singapure.

"Obaja lídri sa snažia prerušiť nebezpečný kruh, ktorý vlani priniesol toľko obáv," povedal Guterres novinárom v New Yorku. "Ako som minulý mesiac napísal obom lídrom, nová otvárajúca sa cesta si bude vyžadovať spoluprácu, kompromis a spoločný záujem," dodal podľa tlačovej agentúry DPA.

Spojené štáty v pondelok znovu vyjadrili názor, že diplomatické a ekonomické sankcie voči Pchjongjangu by mali zostať v platnosti, kým Severná Kórea nebude súhlasiť s poskytnutím overiteľného dôkazu, že denuklearizáciu doviedla do konca.

OSN je pripravená pomôcť s overovaním prípadnej denuklearizácie v Severnej Kórei, ak o to organizáciu požiadajú, vyhlásil Guterres. Dodal však, že o jej pomoc musia požiadať zúčastnené strany.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) a Organizácia Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBTO) by mohli pomôcť monitorovať likvidáciu jadrového programu, dodal Guterres.

Severná Kórea sa chce vymaniť z medzinárodnej izolácie, aby prostredníctvom obchodu a investícií dosiahla prosperitu. Na to je nutné zrušenie ekonomických sankcií podporovaných Washingtonom.

Bezpečnostná rada OSN posledné desaťročie rozširovala medzinárodné obmedzenia v obchodovaní so Severnou Kóreou, keďže táto stalinistická krajina stupňovala skúšky jadrových zbraní. Väčšina reštrikčných opatrení zavedených v roku 2017 zahŕňala zákazy exportu a zmrazovala majetok jednotlivcov či zakazovala im cesty, ale tiež znižovala dodávky ropných produktov do krajiny a vývoz uhlia, olova a plodov mora.

Sankcie tiež nariaďovali repatriáciu všetkých severokórejských zahraničných pracovníkov, keďže v zahraničí zarábali devízy a tie posielali naspäť domov do Pchjongjangu.

OSN odhaduje, že vyše desať miliónov ľudí, čiže 40 percent severokórejského obyvateľstva, potrebuje humanitárnu pomoc. Humanitárne organizácie pracujúce priamo na území Severnej Kórey žiadajú o hotovostnú injekciu vo výške 111 miliónov dolárov, aby mohla byť v roku 2018 poskytnutá pomoc tamojším obyvateľom.

Guterres dodal, že diplomatické postupy by mohli Severnej Kórei vydláždiť cestu k zlepšeniu stavu ľudských práv.