Quantcast
< sekcia Zahraničie

Summit EÚ a západného Balkánu potvrdil európsku perspektívu pre región

Zľava predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, kosovská prezidentka Vjosa Osmaniová Sadriuová, predseda Európskej rady Charles Michel a francúzsky prezident Emmanuel Macron pózujú počas spoločného fotenia pred rokovaním za okrúhlym stolom na summite EÚ v Bruseli 23. júna 2022. Foto: TASR/AP

EÚ sa zaviazala tomuto regiónu aj naďalej poskytovať podporu vrátane pomoci pri riešení výziev vyplývajúcich z vojny na Ukrajine.

Brusel 23. júna (TASR) - Najvyšší predstavitelia krajín EÚ a západného Balkánu vo štvrtok po spoločnom takmer štvorhodinovom stretnutí v Bruseli potvrdili jasnú európsku perspektívu pre západný Balkán a zhodli sa, že budúcnosť tohto regiónu je v Európskej únii. Informuje o tom spravodajca TASR s odkazom na nemenované zdroje z prostredia EÚ.

Lídri oboch skupín sa stretli na mimoriadnom summite s cieľom prediskutovať výzvy súčasnej geostrategickej situácie v Európe a spôsoby ďalšieho posilnenia vzťahov medzi EÚ a západným Balkánom.

"Stretnutie jasne a jednoznačne zopakovalo európsku perspektívu západného Balkánu a budúcnosť regiónu v Európskej únii," uviedol nemenovaný diplomat.

Vojna na Ukrajine a súhlas s poskytnutím štatútu kandidátskych krajín Ukrajine a Moldavsku opätovne oživila otázku rozširovania EÚ. Summit v Bruseli naznačil, že pre krajiny uchádzajúce sa o členstvo v eurobloku to znamená napredovať v prístupovom procese, v reformách, najmä tých, ktoré sa týkajú právneho štátu, súdnictva a boja proti korupcii.

Znamená to tiež, že je potrebné bezodkladne začať dlho odkladané prístupové rozhovory so Severným Macedónskom a Albánskom. V tomto smere aj počas summitu pokračovali snahy o nájdenie vzájomne prijateľného riešenia zostávajúcich bilaterálnych otázok medzi Bulharskom a Severným Macedónskom, ktoré by odblokovali doterajšie bulharské veto.

Rokovania lídrov EÚ a západného Balkánu tiež naznačili, že integračný proces je potrebné posilniť. V praxi to znamená poskytnúť konkrétne sociálno-ekonomické výhody partnerom zo západného Balkánu už počas prístupových rokovaní, postupne ich začleňovať do práce EÚ, keďže implementujú spoločnú únijnú legislatívu v každom sektore, a dokončiť liberalizáciu vízového režimu pre celý región.

Zhoda je aj na tom, že je naliehavé dosiahnuť pokrok v bilaterálnych a regionálnych sporoch. Týka sa to najmä normalizácie vzťahov medzi Kosovom a Srbskom a posilnenia a politickej dohody z Bruselu medzi vedúcimi predstaviteľmi Bosny a Hercegoviny, ktorá má pomôcť tejto krajine napredovať na ceste k štatútu kandidátskej krajiny EÚ.

Lídri krajín západného Balkánu diskutovali aj o iniciatíve európskeho politického spoločenstva, čiže vytvorenia politickej platformy, na ktorej by sa mohli uskutočňovať výmeny medzi účastníkmi z celého európskeho kontinentu ako doplnok a nie ako alternatíva k procesu rozširovania.

EÚ sa zaviazala tomuto regiónu aj naďalej poskytovať podporu vrátane pomoci pri riešení výziev vyplývajúcich z vojny na Ukrajine, napríklad tým, že ich pripojí k iniciatívam Únie v oblasti potravinovej a energetickej bezpečnosti, podporí ich pri posilňovaní kybernetickej bezpečnosti, riešení hybridných hrozieb a dezinformácií.

V neposlednom rade bol témou rokovaní hospodársky a investičný plán EÚ pre západný Balkán, ktorý má zaistiť investície vo výške 30 miliárd eur. Tie pomôžu regiónu s hospodárskou obnovou a podporia strategické projekty na zlepšenie prepojenosti a odolnosti.

Prvý balík 21 vlajkových projektov v hodnote viac ako tri miliardy eur bol spustený už začiatkom tohto roka.