Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Predošlý summit EÚ – západný Balkán sa konal v decembri 2022 v albánskej Tirane.
Autor TASR
Brusel 13. decembra (TASR) - Vedúci predstavitelia členských krajín EÚ sa v stredu v Bruseli stretávajú so svojimi partnermi z krajín západného Balkánu. Na záver summitu sa očakáva prijatie spoločnej deklarácie, informuje bruselský spravodajca TASR.
Hlavnou témou sú perspektívy členstva krajín tohto regiónu v Európskej únii, pričom niektoré krajiny už majú otvorený prístupový proces a aj uzavreté prvé rokovacie kapitoly, kým ďalšie, napríklad Bosna a Hercegovina, len čakajú na súhlas Bruselu so spustením prístupových rokovaní a od Kosova sa očakáva pokrok v rámci normalizačných vzťahov so Srbskom.
Predseda Európskej rady Charles Michel po príchode na summit povedal, že EÚ krajinám západného Balkánu zopakuje, že čo sa týka ich integračného úsilia, očakáva od nich viac reforiem - najmä v oblasti právneho štátu a nezávislosti súdnictva.
"Chceme si však plniť aj naše domáce úlohy a preto začíname strategické rozhovory na úrovni lídrov, aby sme identifikovali, aké sú ich potreby a naše potreby z hľadiska budúceho rozširovania," opísal situáciu Michel. Dodal že EÚ chce viac investícií pre západný Balkán, pomôcť jeho ekonomickému rozvoju, aby ľudia z krajín tohto regiónu čo najrýchlejšie pocítili prínos z približovania sa k členstvu v EÚ.
Pripomenul, že EÚ je projekt založený na zmierení a preto chce Únia pomáhať aj pri zmierňovaní sporov a napätia, ktoré existujú medzi jednotlivými štátmi západného Balkánu.
Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell pred začatím rokovaní uviedol, že Únia aj západný Balkán sú spoločne vystavené rovnakým geopolitickým výzvam. Únia podľa neho musí pracovať na svojom rozšírení, urýchliť tento proces, čo je aj v záujme jej bezpečnosti. Na druhej strane musí podporovať tie krajiny, ktoré sa zosúlaďujú s jej zahraničnou politikou, aby boli odolnejšie.
"Čím viac sú tieto krajiny bližšie k našej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike, tým viac sú vystavené výzvam, ako sú kybernetické útoky," upozornil Borrell. Vyhlásil že výsledkom summitu bude aj dodatočné vyčlenenie dvoch miliónov eur na posilnenie odolnosti Severného Macedónska, Albánska a Čiernej Hory.
Predošlý summit EÚ – západný Balkán sa konal v decembri 2022 v albánskej Tirane. Borrell uviedol, že treba nadviazať na jeho výsledky a upevňovať mnohostranné vzťahy medzi oboma regiónmi. To podľa neho znamená aj pokračovať v dialógu o normalizácii vzťahov medzi Belehradom a Prištinou, čo je proces, do ktorého EÚ investovala veľa času a peňazí. Privítal skutočnosť, že tento dialóg v posledných dňoch pokročil vpred, hoci "malými krokmi", a dodal, že EÚ môže byť v tomto nápomocná a zaistiť Srbsku aj Kosovu jasnejšiu európsku perspektívu.
Optimizmus v súvislosti so summitom neskrýval nový čiernohorský prezident Jakov Milatovič, ktorý pripomenul, že jeho krajina je lídrom integračného procesu a vyjadril presvedčenie, že Čierna Hora sa stane novým členom EÚ do roku 2028.
Hlavnou témou sú perspektívy členstva krajín tohto regiónu v Európskej únii, pričom niektoré krajiny už majú otvorený prístupový proces a aj uzavreté prvé rokovacie kapitoly, kým ďalšie, napríklad Bosna a Hercegovina, len čakajú na súhlas Bruselu so spustením prístupových rokovaní a od Kosova sa očakáva pokrok v rámci normalizačných vzťahov so Srbskom.
Predseda Európskej rady Charles Michel po príchode na summit povedal, že EÚ krajinám západného Balkánu zopakuje, že čo sa týka ich integračného úsilia, očakáva od nich viac reforiem - najmä v oblasti právneho štátu a nezávislosti súdnictva.
"Chceme si však plniť aj naše domáce úlohy a preto začíname strategické rozhovory na úrovni lídrov, aby sme identifikovali, aké sú ich potreby a naše potreby z hľadiska budúceho rozširovania," opísal situáciu Michel. Dodal že EÚ chce viac investícií pre západný Balkán, pomôcť jeho ekonomickému rozvoju, aby ľudia z krajín tohto regiónu čo najrýchlejšie pocítili prínos z približovania sa k členstvu v EÚ.
Pripomenul, že EÚ je projekt založený na zmierení a preto chce Únia pomáhať aj pri zmierňovaní sporov a napätia, ktoré existujú medzi jednotlivými štátmi západného Balkánu.
Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell pred začatím rokovaní uviedol, že Únia aj západný Balkán sú spoločne vystavené rovnakým geopolitickým výzvam. Únia podľa neho musí pracovať na svojom rozšírení, urýchliť tento proces, čo je aj v záujme jej bezpečnosti. Na druhej strane musí podporovať tie krajiny, ktoré sa zosúlaďujú s jej zahraničnou politikou, aby boli odolnejšie.
"Čím viac sú tieto krajiny bližšie k našej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike, tým viac sú vystavené výzvam, ako sú kybernetické útoky," upozornil Borrell. Vyhlásil že výsledkom summitu bude aj dodatočné vyčlenenie dvoch miliónov eur na posilnenie odolnosti Severného Macedónska, Albánska a Čiernej Hory.
Predošlý summit EÚ – západný Balkán sa konal v decembri 2022 v albánskej Tirane. Borrell uviedol, že treba nadviazať na jeho výsledky a upevňovať mnohostranné vzťahy medzi oboma regiónmi. To podľa neho znamená aj pokračovať v dialógu o normalizácii vzťahov medzi Belehradom a Prištinou, čo je proces, do ktorého EÚ investovala veľa času a peňazí. Privítal skutočnosť, že tento dialóg v posledných dňoch pokročil vpred, hoci "malými krokmi", a dodal, že EÚ môže byť v tomto nápomocná a zaistiť Srbsku aj Kosovu jasnejšiu európsku perspektívu.
Optimizmus v súvislosti so summitom neskrýval nový čiernohorský prezident Jakov Milatovič, ktorý pripomenul, že jeho krajina je lídrom integračného procesu a vyjadril presvedčenie, že Čierna Hora sa stane novým členom EÚ do roku 2028.
