Ženeva 2. marca (TASR) - Švajčiarsko čelí kritike za to, že nezadržalo námestníka iránskeho ministra zahraničných vecí Kazema Gharíbabádího, ktorý je podozrivý z trestných činov proti ľudskosti pri potláčaní protestov v Teheráne v posledných rokoch. Ako v pondelok informovala agentúra AFP, o zadržanie iránskeho politika v mene svojho klienta žiadali dvaja francúzski právnici William Bourdon a Philippine Vaganay, píše TASR.
Stalo sa tak 23. februára, deň pred tým, než Gharíbabádí vystúpil na konferencii Rady OSN pre ľudské práva o jadrovom odzbrojení v Ženeve.
Gharíbabádího návšteva vo Švajčiarsku sa súčasne konala v predvečer dôležitých rokovaní medzi USA a Iránom o iránskom jadrovom programe, ktoré napokon neodvrátili vypuknutie vojny medzi USA, Izraelom a Iránom.
Podľa právnikov však ani „tento kontext nemôže ospravedlniť nečinnosť prokuratúry, ktorá mala povinnosť zadržať ho čo najskôr“. Fakt, že Gharíbabádí ani „nebol členom iránskej delegácie“ na rokovaniach s USA, vedie k záveru, že jeho nezadržanie je o to závažnejšie, konštatovali právnici.
Podané trestné oznámenie súvisí s brutálnym zásahom iránskych bezpečnostných zložiek proti protestom, ktoré v Iráne vypukli v roku 2022 po smrti 22-ročnej iránskej Kurdky Mahsy Amíníovej vo väzbe, kam bola vzatá za údajné porušenie pravidiel obliekania žien stanovených podľa islamského práva šaría.
AFP doplnila, že francúzski právnici podali sťažnosť v mene Iránca so švajčiarskym občianstvom, ktorý utiekol do Švajčiarska po desiatich rokoch strávených v iránskych väzniciach za svoj politický aktivizmus.
Právnici sa domnievajú, že Gharíbabádí „by mohol byť zodpovedný“ za „účasť na vraždách demonštrantov a na ich krytí, ako ja za fyzické a sexuálne násilie, svojvoľné zadržiavanie, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzania a porušovanie základných práv“ počas zásahu proti účastníkom protestov.
Trestné oznámenie bolo podané vo Švajčiarsku na základe princípu univerzálnej jurisdikcie pre zločiny proti ľudskosti a iné závažné zločiny podľa medzinárodného práva. Švajčiarsko tento princíp uznáva od roku 2011.
Dvojica právnikov v tejto súvislosti upozornila, že „univerzálna jurisdikcia je zásadným nástrojom boja proti nepotrestaniu zločinov, ale svoju hodnotu a dôveryhodnosť stratí, ak zostane len formálnym opatrením.“