New York 6. novembra (TASR) – Vojna ničí nielen ľudské životy, mestá a infraštruktúru, ale zasahuje aj pôdu, vodu, lesy a prírodné zdroje, od ktorých závisí prežitie obyvateľstva. Medzinárodný deň ochrany životného prostredia pred ničením počas vojny a ozbrojeného konfliktu si svet pripomenie v piatok 6. novembra.

Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (OSN) ho vyhlásilo 5. novembra 2001. Cieľom bolo upozorniť na to, že environmentálne škody nie sú iba vedľajším následkom bojov, ale môžu predlžovať humanitárnu krízu a komplikovať povojnovú obnovu.

OSN tým zaradila environmentálne dôsledky vojny medzi otázky súvisiace s bezpečnosťou, zdravím a rozvojom. Znečistená voda, zničená úroda alebo neodstránená munícia môžu obyvateľstvu znemožniť návrat aj po skončení bojov. Ochrana prírody preto súvisí s cieľmi Agendy 2030, najmä s čistou vodou, potravinovou bezpečnosťou a ochranou ekosystémov.

V rezolúcii, ktorú prijala OSN 27. mája 2016 uznala úlohu zdravých ekosystémov pri znižovaní rizika ozbrojených konfliktov a potvrdila väzbu na Ciele udržateľného rozvoja.

Medzinárodné humanitárne právo chráni prírodné prostredie všeobecnými pravidlami vedenia vojny aj osobitnými ustanoveniami. Ženevské konvencie a ich dodatkové protokoly zakazujú útoky na civilné objekty a vyžadujú rozlišovanie medzi vojenskými cieľmi a civilnými objektmi. Pri posudzovaní primeranosti útoku sa berie do úvahy aj škoda na životnom prostredí.

Dodatkový protokol I k Ženevským konvenciám zakazuje metódy a prostriedky vedenia vojny, pri ktorých možno očakávať rozsiahle, dlhodobé a závažné poškodenie prírodného prostredia. Zakazuje aj útoky na životné prostredie ako formu odvety.

Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu považuje spôsobenie takéhoto poškodenia za vojnový zločin, ak porušuje zásadu proporcionality. Osobitne sa chráni poľnohospodárska pôda a zariadenia s pitnou vodou, ak by ich zničenie malo poškodiť civilné obyvateľstvo.

Dohovor OSN z roku 1976 (ENMOD) zakazuje vojenské alebo iné nepriateľské využívanie techník meniacich životné prostredie prostredníctvom zámernej manipulácie prírodných procesov. Právna ochrana však naráža na problém dokazovania rozsahu škôd a uplatňovania pravidiel v konfliktoch, v ktorých bojujú aj neštátne ozbrojené skupiny.

Poškodenie životného prostredia môže byť zámerné aj neúmyselné. Armády môžu ničiť ropné zariadenia, priehrady, sklady chemikálií alebo lesy s cieľom pripraviť protivníka o zdroje. Inokedy znečistenie vznikne pri bombardovaní priemyselných prevádzok, čističiek odpadových vôd a elektrární. Boje zároveň zanechávajú nevybuchnutú muníciu, palivá, ťažké kovy a stavebný odpad.

Medzi najznámejšie príklady patria požiare viac ako 600 kuvajtských ropných vrtov, ktoré v roku 1991 zapálili pri ústupe iracké jednotky. Dym a ropné látky zasiahli ovzdušie, pôdu aj pobrežné ekosystémy.

Počas vojny vo Vietname bolo zase rozsiahle odlesňovanie jedným z vojenských nástrojov. Používanie defoliantov vrátane Agent Orange zanechalo dlhodobú záťaž na lesoch, pôde a zdraví obyvateľov.

Novšie údaje ukazujú, že environmentálne škody sa nedajú oddeliť od humanitárnych potrieb. Správa Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) z 23. septembra 2025 o Pásme Gazy uviedla poškodenie pôdy, sladkovodných zásob a pobrežia. Zničenie kanalizačnej a vodovodnej infraštruktúry zvýšilo riziko kontaminácie podzemnej vody. Tento program OSN zaznamenal aj nárast akútnych vodnatých hnačiek a prípadov syndrómu akútnej žltačky.

Od roku 2023 podľa hodnotenia zaniklo 97 percent stromových plodín, 95 percent krovinnej vegetácie a 82 percent jednoročných plodín. Poškodených alebo zničených bolo približne 78 percent budov. Vzniklo asi 61 miliónov ton trosiek, z ktorých časť môže predstavovať zvýšené riziko kontaminácie azbestom, priemyselným odpadom alebo ťažkými kovmi.

UNEP na Ukrajine v roku 2025 podporil projekt bezpečného nakladania s nebezpečným odpadom a troskami obsahujúcimi azbest. Ten sa nachádza v strešných doskách, oploteniach aj potrubiach. Súčasťou programu je vývoj postupov na testovanie, triedenie a bezpečné odstraňovanie odpadu. UNEP zároveň pokračuje v monitorovaní environmentálnych škôd vrátane dôsledkov pretrhnutia Kachovskej priehrady v roku 2023.

Prírodné zdroje môžu byť jedným z faktorov napätia, hoci samy osebe konflikt nespôsobujú. Môže ísť o úrodnú pôdu, vodu, lesy, ropu, plyn alebo nerasty. Niekedy ide o vzácnosť zdroja, inokedy o príjmy z jeho ťažby a o otázku, kto ich kontroluje. OSN uvádza, že najmenej 40 percent vnútorných konfliktov za posledných 60 rokov súviselo s využívaním prírodných zdrojov.

Výkonná riaditeľka Programu OSN pre životné prostredie Inger Andersenová 6. novembra 2025 upozornila, že environmentálne škody spôsobené konfliktmi naďalej ženú ľudí do hladu, chorôb a vysídlenia, a tým zvyšujú neistotu. Konflikty podľa nej prinášajú znečistenie, odpad a ničenie kľúčových ekosystémov s dlhodobými dôsledkami pre potravinovú a vodnú bezpečnosť, hospodárstvo i ľudské zdravie.

Program OSN pre životné prostredie okrem monitorovania následkov konfliktov podporuje aj environmentálnu diplomaciu a programy, v ktorých sa prírodné zdroje stávajú predmetom spoločného rozhodovania namiesto ďalšieho zdroja súperenia.

OSN a UNEP poskytujú štátom po konfliktoch technické hodnotenia, satelitné monitorovanie a odporúčania pre obnovu. Od roku 1999 podporili viac ako 40 krajín zasiahnutých krízami a katastrofami.