New York 4. júna (TASR) – Už viac ako štyri desaťročia si svet 4. júna pripomína Medzinárodný deň nevinných detských obetí agresie. V roku 1982 ho vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN ako naliehavú pripomienku utrpenia detí, ktoré sa stali obeťami ozbrojených konfliktov.

Aj po vyše štyridsiatich rokoch zostáva jeho posolstvo alarmujúco aktuálne. Milióny detí na svete naďalej žijú v strachu z násilia, pred ktorým sa nemajú vo svojej krajine kde ukryť.

Medzinárodný deň ustanovila OSN 19. augusta 1982 na mimoriadnom zasadnutí venovanom otázke Palestíny. Rozhodnutie bolo priamou reakciou na veľký počet palestínskych a libanonských detí, ktoré sa stali obeťami izraelských vojenských akcií počas konfliktu v Libanone, predovšetkým počas obliehania Bejrútu.

Vtedajší konflikt jasne podčiarkol naliehavú potrebu medzinárodného spoločenstva venovať zvýšenú pozornosť ochrane detí v ozbrojených konfliktoch.

Nový rozmer dala tomuto dňu v roku 1996 správa Graçe Machelovej A/51/306 o vplyve ozbrojených konfliktov na deti. Táto kľúčová expertná štúdia OSN viedla k zriadeniu postu Osobitného zástupcu generálneho tajomníka pre deti a ozbrojené konflikty a výrazne posilnila medzinárodný rámec ich ochrany.

Napriek medzinárodným iniciatívam a úsiliu verejnosti sa situácia detí v ozbrojených konfliktoch v uplynulých rokoch dramaticky zhoršila. Podľa UNICEF bol rok 2024 jedným z najhorších v histórii pre deti žijúce v konfliktných oblastiach a trendy v rokoch 2025 a 2026 naznačujú ďalšie zhoršenie.

Každé šieste dieťa na svete žije aktuálne v zóne konfliktu, čo predstavuje viac ako 473 miliónov ohrozených. Ku koncu roka 2023 bolo v dôsledku konfliktov vysídlených 47,2 milióna detí, ktoré tvorili 40 percent všetkých utečencov. Práve preto približne 80 percent celkových humanitárnych potrieb smeruje do oblastí postihnutých ozbrojenými konfliktmi.

Medzi najvážnejšie súčasné konflikty patrí vojna na Ukrajine. Od februára 2022 zomrelo alebo bolo zranených viac ako 3500 detí a takmer tretina ukrajinských detí zostáva vysídlená aj po štyroch rokoch konfliktu.

Aj po vyše 40 rokoch od vzniku tohto dňa zostáva ťažisko pozornosti na Blízkom východe. Konflikt v Gaze si vyžiadal tisíce detských obetí. Len vojna v Gaze, ktorú rozpútal teroristický útok Hamasu 7. októbra 2023 si podľa údajov Detského fondu OSN (UNICEF) vyžiadala počas dvoch rokov viac ako 64.000 zabitých alebo vážne zranených detí.

Kritická situácia pretrváva tiež v Sudáne. Po troch rokoch vojny čelia deti masívnemu vysídľovaniu, hladomoru a chorobám. Len počas prvých 90 dní tohto roku tam zomrelo najmenej 245 detí, pričom útoky dronmi tvoria takmer 80 percent všetkých detských úmrtí a zranení.

Ozbrojené konflikty majú podľa medzinárodných organizácií zničujúci a dlhodobý dopad na deti, ktorý sa prejavuje na viacerých úrovniach. Najzávažnejšie sú fyzické zranenia, psychické a emocionálne traumy, nedostatok zdravotnej starostlivosti a prerušenie alebo úplné znemožnenie vzdelávania.

OSN monitoruje šesť závažných porušení práv detí v ozbrojených konfliktoch: zabíjanie a mrzačenie, verbovanie detí do ozbrojených síl, únosy, útoky na školy a nemocnice, sexuálne násilie a odopieranie humanitárneho prístupu. V roku 2023 organizácia overila rekordných 32.990 takýchto porušení voči 22.557 deťom, čo je najvyšší počet od začiatku monitorovania Bezpečnostnou radou OSN.

Cieľom medzinárodného spoločenstva, vedeného OSN a UNICEF, je zmierňovanie týchto dopadov. Kľúčovým nástrojom ochrany je Dohovor o právach dieťaťa a jeho opčné protokoly, ktoré ukladajú štátom právnu povinnosť chrániť deti pred násilím a zneužívaním.

UNICEF poskytuje životne dôležitú pomoc – od terapeutickej výživy pre podvyživené deti cez podporu vzdelávania až po programy ochrany pred násilím a vykorisťovaním. Napriek týmto snahám však pretrvávajú obrovské výzvy. Nedostatočný humanitárny prístup, nerešpektovanie medzinárodného humanitárneho práva a neustály nárast ozbrojených konfliktov od druhej svetovej vojny značne komplikujú účinnú ochranu detí.

Medzinárodný deň nevinných detských obetí agresie nie je len pripomenutím si utrpenia najmenších, ale predovšetkým výzvou na činy. Pozornosť sústreďuje na globálny záväzok, ktorý si svet uložil v Agende 2030 pre udržateľný rozvoj. Jeho dôležitou súčasťou je Cieľ 16.2, ktorý ukladá medzinárodnému spoločenstvu povinnosť ukončiť všetky formy násilia, zneužívania a vykorisťovania detí.

Ochrana najzraniteľnejších tak prestala byť iba morálnou prosbou. Stala sa oficiálnym globálnym záväzkom, bez ktorého splnenia deti nemôžu mať bezpečný a spravodlivý svet.