< sekcia Zahraničie

Svetová rada cirkví protestovala proti premene Hagia Sofie na mešitu

Žena si fotí múzeum, bývalú byzantskú baziliku Hagia Sofia - Chrám Božej múdrost v Istanbule, ktoré je v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a patrí k najnavštevovanejším pamiatkam v Turecku v piatok 10. júla 2020. Foto: TASR/AP

Rozhodnutie Turecka môže podľa SRC povzbudiť obdobné zmeny súčasného statusu náboženských pamiatok po celom svete, čo prispelo len k vyhroteniu medzináboženského napätia a svárov.

Ženeva 11. júla (TASR) - Svetová rada cirkví (SRC) so sídlom v Ženeve vyjadrila v sobotu "zármutok a zdesenie" nad tureckým rozhodnutím premeniť bývalý byzantský chrám Hagia Sofia v Istanbule na moslimskú mešitu. Svoje stanovisko tlmočila v liste tureckému prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi, informovala agentúra AFP.

SRC, združujúca zhruba 350 kresťanských cirkví, v liste zdôrazňuje, že svetoznáma Hagia Sofia je už od roku 1934, keď bola premenená z mešity na múzeum, "miestom otvorenosti, stretávania sa a inšpirácie pre ľudí všetkých národov a náboženstiev".

"Rozhodnutím premeniť Hagiu Sofiu naspäť na mešitu ste zmenili tento symbol otvorenosti Turecka na symbol vylúčenia a rozdelenia," uvádza sa v liste, ktorý Erdoganovi adresoval dočasný generálny tajomník SRC Ioan Sauca.

Podľa neho tento krok skomplikuje snahy o dialóg a spoluprácu príslušníkov všetkých svetových náboženstiev.

Rozhodnutie Turecka môže podľa SRC povzbudiť obdobné zmeny súčasného statusu náboženských pamiatok po celom svete, čo prispelo len k vyhroteniu medzináboženského napätia a svárov.

Turecký najvyšší správny súd anuloval v piatok nariadenie z roku 1934, na základe ktorého sa bazilika Hagia Sofia stala múzeom. Erdogan následne oznámil, že sa bazilika stane mešitou, avšak zostane otvorená aj pre nemoslimov. Prvé moslimské modlitby by sa v nej mali uskutočniť 24. júla.

Táto bývalá kresťanská bazilika, v ktorej boli korunovaní byzantskí cisári, bola postavená v 6. storočí n. l. pri vstupe do Bosporskej úžiny a prírodného prístavu Zlatý roh. Mešitou sa stala v 15. storočí, po dobytí Konštantínopola osmanskými Turkami v roku 1453. Ako múzeum začala budova slúžiť v 30. rokoch 20. storočia za vlády Mustafu Kemala Atatürka, ktorý bol zakladateľom sekulárneho moderného tureckého štátu.