< sekcia Zahraničie

Svetoví lídri po 76. raz otvoria zasadnutie Valného zhromaždenia OSN

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Osobnú účasť na najväčšom diplomatickom stretnutí na svete už avizovalo viac ako 100 hláv štátov a vlád.

Bratislava 20. septembra (TASR) – Valné zhromaždenie (VZ) je najvyšším a najreprezentatívnejším orgánom Organizácie Spojených národov. Ako jediný orgán združuje všetkých 193 členských štátov OSN a funkcia jeho predsedu je politicky a protokolárne najvyšším postom v systéme OSN.

Ďalšími orgánmi OSN sú Bezpečnostná rada (BR OSN), Hospodárska a sociálna rada (ECOSOC), Poručenská rada (pôsobila dočasne) a Medzinárodný súdny dvor (MSD). Všetky hlavné orgány OSN sídlia v New Yorku okrem Medzinárodného súdneho dvora, ktorý má sídlo v holandskom Haagu.

Názov Spojené národy po prvý raz navrhol americký prezident Franklin D. Roosevelt a prvýkrát sa použil počas druhej svetovej vojny v Deklarácii Spojených národov z 1. januára 1942. V dokumente sa zástupcovia 26 štátov zaviazali v mene svojich vlád pokračovať v spoločnom boji proti mocnostiam Osi zla, čo bolo vojensko-politické zoskupenie nacistického Nemecka, Talianska a Japonska.

V roku 1945 sa v San Franciscu zišli zástupcovia 50 štátov, reprezentujúci 80 percent svetovej populácie, aby založili medzinárodnú organizáciu a podpísali jej základný dokument. Zakladajúca konferencia OSN sa začala 25. apríla a trvala dva mesiace, do 26. júna. Zúčastnilo sa na nej 283 delegátov, 600 poradcov, 1200 čestných hostí a 1500 novinárov.

Po 62 dňoch rozhovorov a desiatich plenárnych zasadaniach sa zrodila Charta OSN. Československú delegáciu viedol na rokovaniach minister zahraničných vecí Jan Masaryk. Členom 14-členného tímu, ktorý formuloval záverečný text Charty OSN, bol aj slovenský diplomat Ján Papánek. V OSN tiež pôsobil slovenský diplomat Vladimír Fábry.

Zakladajúce krajiny sa zaviazali v Charte OSN zachovávať medzinárodný mier a bezpečnosť, rozvíjať priateľské vzťahy medzi národmi, podporovať sociálny pokrok, lepšie životné podmienky a ľudské práva.

Na prvom zasadaní Valného zhromaždenia OSN v Londýne v januári 1946 sa rozhodlo, že sídlo OSN bude v New Yorku. Pôvodne boli v hre aj mestá ako Filadelfia, Boston či San Francisco. Pre New York nakoniec rozhodol finančný dar vo výške 8,5 milióna dolárov, ktorý ponúkol americký finančník a filantrop John D. Rockefeller Jr.

Zasadnutie VZ OSN sa koná v sídle OSN raz ročne. Začína sa v utorok v treťom septembrovom týždni. Otvára ho tzv. všeobecná rozprava, na ktorej sa zúčastňujú delegácie členských štátov a ktorá sa považuje za vrcholné svetové diplomatické podujatie. Zasadnutia VZ OSN potom trvajú celý rok, až do septembra nasledujúceho roka – čo tiež predstavuje funkčné obdobie aktuálneho predsedu VZ OSN.

V predošlom období stál na čele 75. zasadnutia VZ OSN turecký diplomat Volkan Bozkir. Predsedom 76. zasadnutia VZ OSN bude Abdulláh Šáhid, minister zahraničných vecí Maldivskej republiky. V rokoch 2017 až 2018 zastával tento prestížny post slovenský minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák.

Zasadnutie VZ OSN sa delí na dve častí – od septembra do decembra a od januára do augusta. Prvé dva mesiace zasadania VZ OSN sú väčšinou venované vystúpeniam predstaviteľov štátov s ich postojom k jednotlivým otázkam medzinárodnej politiky. Neskôr sa venuje hlavne správam jednotlivých výborov ohľadom dodržiavania ľudských práv, rozvoja medzinárodného práva, postavenia detí, rozvojovým plánom.

Na zasadnutiach VZ OSN rezonujú aj aktuálne témy – v roku 2013 to bol začínajúci konflikt v Sýrii, v roku 2014 občianska vojna na východnej Ukrajine a napätie medzi Ruskom a Ukrajinou, resp. Ruskom a Západom. V ďalších rokoch boli témami migračná kríza alebo brexit. V posledných rokoch na zasadnutiach VZ OSN dominuje téma klimatickej zmeny, od minulého roka tiež pandémia COVID-19. Práve pre situáciu spojenú s pandémiou nového koronavírusu sa vlaňajšie 75. zasadanie VZ OSN konalo online.

Tohtoročná všeobecná rozprava VZ OSN, ktorá sa začne v utorok 21. septembra, sa uskutoční v hybridnom formáte, kombináciou prehrávania videopríhovorov a fyzickej prítomnosti predstaviteľov členských krajín v sídle OSN v New Yorku. Osobnú účasť na najväčšom diplomatickom stretnutí na svete už avizovalo viac ako 100 hláv štátov a vlád. Očakávanými kľúčovými témami sú opäť klimatická zmena a pandémia covidu, resp. obnova po pandémii – čo patrí aj medzi hlavné témy, ktoré na VZ OSN nastolí Európska únia, ako už avizoval predseda Európskej rady Charles Michel.