New York/Bratislava 22. mája (TASR) - Medzinárodný deň biologickej rozmanitosti vyhlásila Organizácia Spojených národov (OSN) v roku 1993 na pripomenutie prijatia textu Dohovoru o biologickej rozmanitosti, ktorý bol schválený 22. mája 1992 v Nairobi a následne otvorený na podpis na Summite Zeme v Rio de Janeiro. Slovenská republika sa stala zmluvnou stranou dohovoru v roku 1994.

Pôvodne sa táto téma, známa aj pod pojmom Svetový deň biodiverzity, pripomínala 29. decembra, ale od roku 2000 pripadá na 22. máj, podľa dátumu prijatia textu v Keni. Dohovor je vnímaný ako praktický nástroj na realizáciu a podporu trvalo udržateľného rozvoja v ére výrazného vedecko-technického a technologického pokroku, ktorý ešte viac zvýraznil závislosť človeka od zdravých a prosperujúcich ekosystémov - zdrojov vody, potravín, liečiv, ošatenia, paliva, prístrešia a energie.

Téma Svetového dňa biologickej rozmanitosti v roku 2026 znie: „Konajme lokálne pre globálny dosah.“ Kampaň je postavená na troch pilieroch: pozorovať a spoznávať - prepájať sa a konať - zdieľať. Do centra pozornosti je postavená myšlienka, že veľké zmeny sa začínajú na malej, miestnej úrovni. Úspech tohto plánu na zastavenie úbytku biodiverzity závisí od sily miestnych aktivít – od odhodlania komunít, organizácií a vlád spolupracovať.

Medzinárodné inštitúcie sa však dohodli aj na výhľadovom dlhoročnom pláne zmeny vzťahu ľudstva k prírode. V decembri 2022 bol prijatý tzv. Globálny rámec pre biodiverzitu. Do roku 2030 stanovil 23 krátkodobých cieľov a do 2050 uvádza ďalších päť cieľov, napríklad obnovu 20 percent znehodnotených ekosystémov a zníženie vysádzania alebo šírenia invazívnych druhov o 50 percent. Dohovor má počas 25 rokov zastaviť a zvrátiť stratu prírodného prostredia.

Pokles biologickej rozmanitosti ohrozuje celé ľudstvo napríklad potenciálnym šírením zoonóz – chorôb prenosných zo zvierat na človeka. Biodiverzita je naopak potrebná nielen v rozmanitosti rastlín, živočíchov a mikroorganizmov, ale dôležité sú aj genetické rozdiely v rámci jednotlivých druhov. Vo sfére domácich a šľachtených zvierat je zásadná rozmanitosť plemien dobytka.

Na základe dát OSN sa ženy v poľnohospodárstve významne podieľajú na chove hospodárskych zvierat aj na svetovej produkcii potravín, pričom zabezpečujú približne polovicu výroby. Zároveň zohrávajú dôležitú úlohu pri ochrane životného prostredia a biodiverzity.

Na celosvetovej úrovni tvoria ženy viac ako 35 percent pracovnej sily, v niektorých oblastiach Afriky a Ázie tento podiel presahuje 50 percent. Podľa analýz by mohli pomôcť zvýšiť úrody fariem o 20 až 30 percent, ak by mali rovnaký prístup k výrobným zdrojom ako muži. Umožnilo by to nasýtiť ďalších 100 až 150 miliónov ľudí. Podpora vidieckych žien už teraz pomáha znížiť hlad a chudobu v mnohých regiónoch sveta.

Nezastupiteľnú funkciu pri zachovaní biodiverzity majú aj lesy, lebo sa v nich vyskytuje vyše 80 percent druhov rastlín, živočíchov, hmyzu, húb, baktérií a viac ako 60.000 druhov drevín. Najväčšou hrozbou pre bio rozmanitosť je napríklad masové odlesňovanie, vysúšanie mokradí, rozširovanie ornej pôdy a pasienkov, pokračujúca urbanizácia a využívanie prírodných zdrojov.

Lesy majú kľúčovú úlohu v zmierňovaní klimatickej zmeny - pohlcujú oxid uhličitý z atmosféry, ukladajú viac než polovicu globálnych zásob uhlíka v pôde a vegetácii, a regulujú zrážky. Slúžia ako základ života pre miestnych obyvateľov v mnohých oblastiach. Podľa OSN planéta Zem prichádza ročne o desať miliónov hektárov v dôsledku odlesňovania a približne 70 miliónov hektárov je zasiahnutých požiarmi. O to naliehavejšie vystupuje do popredia požiadavka ochrany a obnovy tejto významnej súčasti biologickej rozmanitosti.

Alarmujúco sa zhoršuje aj stav jazerného prostredia na celom svete. OSN zdôrazňuje, že ohrozovaná je predovšetkým kvalita vody a jej množstvo. Na Zemi sa nachádza viac ako 117 miliónov jazier, ktoré pokrývajú takmer štyri percentá pevniny. Aj keď väčšina sladkej vody je viazaná v ľadovcoch a podzemných zdrojoch, jazerá obsahujú približne 90 percent povrchových zásob, a preto predstavujú kľúčový zdroj ľahko dostupnej vody.

Tlak na ekosystémy prináša vážne riziká. Podľa údajov OSN by sa ekologická hodnota jazier do roku 2050 mohla znížiť o pätinu, znečistenie by sa mohlo viac než zdvojnásobiť a emisie metánu výrazne stúpnuť, čo by malo za následok ďalekosiahle environmentálne škody aj ekonomické straty. Len populácia sladkovodných druhov klesla za uplynulých 50 rokov o 85 percent. Výrazne sa tak redukujú ambície udržiavania biodiverzity, pričom jazerá poskytujú životný priestor nespočetným druhom rýb, rastlín a živočíchov.