Ženeva/Bratislava 3. februára (TASR) - Svetový deň boja proti rakovine sa pripomína 4. februára. Dátum odkazuje na Svetový samit boja proti rakovine pre nové tisícročie, ktorý sa v Paríži konal 4. februára 2000. Zrodila sa na ňom aj myšlienka zaviesť svetový deň, ktorý by zvýšil povedomie o rakovine a formou rôznych osvetových aktivít podporil opatrenia v oblasti prevencie. V tento deň podpísali tiež Chartu práv onkologických pacientov. Podľa miesta konania nesie názov aj Parížska charta proti rakovine.
„Otcom“ Parížskej charty, ako zakladajúceho dokumentu boja proti rakovine, sa stal francúzsky onkológ David Khayat, ktorého v jeho úsilí podporili odborníci na nádorové choroby na celom svete. Cieľom profesora Khayata bolo prostredníctvom Charty práv onkologických pacientov, ako medzinárodného dohovoru, zvýšiť a zlepšiť prístup i kvalitu zdravotnej starostlivosti poskytovanej pacientom s onkologickými chorobami.
Svetový deň boja proti rakovine organizuje Únia pre medzinárodnú kontrolu rakoviny (Union for International Cancer Control, UICC), ktorá sídli v Ženeve a je najstaršou i najväčšou medzinárodnou organizáciou zameranou na boj proti rakovine. V súčasnosti združuje vyše 1100 členských organizácií z viac ako 170 krajín.
Aktivity tohtoročného Svetového dňa boja proti rakovine sa odvíjajú od globálnej kampane UICC, ktorú organizácia spustila v roku 2025 a má pokračovať aj na budúci rok. Hlavnou myšlienkou či témou tejto kampane je: „Zjednotení jedinečnosťou“.
V tomto roku sa kampaň upriamuje na ľudí, ktorí majú priamu skúsenosť s rakovinou, však nielen na pacientov, ale aj opatrovateľov a zdravotníckych pracovníkov, lebo len všetci spoločne môžu najlepšie identifikovať, čo je v systéme boja proti rakovine potrebné napraviť, vylepšiť, resp. čo v tomto systéme chýba.
„Téma Svetového dňa boja proti rakovine stavia ľudí do centra starostlivosti a ich príbehy do centra diskusie. Každý jednotlivec, ktorý čelí rakovine, má jedinečný príbeh, jedinečnú skúsenosť, ale aj napriek tomu nás všetkých spája spoločný zväzok vytvoriť svet, v ktorom sa pozeráme za hranice choroby a vidíme človeka skôr ako pacienta,“ uviedol Cary Adams, generálny riaditeľ UICC.
Na celom svete zomrie každý rok v dôsledku rakoviny približne desať miliónov ľudí, čo je viac, ako si vyžiada HIV/AIDS, malária a tuberkulóza dokopy. Podľa Európskeho informačného systému o rakovine (European Cancer Information System) každý rok na rakovinu diagnostikujú okolo 2,7 milióna Európanov a 1,3 milióna tomuto ochoreniu každoročne podľahne.
Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) zverejnilo 29. septembra 2025 dáta o výskyte zhubných nádorov na Slovensku v rokoch 1996 - 2024. Podľa nich výskyt onkologických ochorení rastie, ale úmrtnosť na ne dlhodo klesá. Najdlhšie prežívajú pacienti s rakovinou semenníkov a štítnej žľazy, naopak, najväčším strašiakom ostáva rakovina pankreasu.