Bratislava 14. novembra (TASR) - Ochorenie cukrovka dosiahlo v 21. storočí štatút globálnej epidémie so život ohrozujúcimi komplikáciami. Podľa Medzinárodnej diabetologickej federácie (IDF) žije s diabetom takmer 600 miliónov dospelých (20-79 rokov) a štyria z desiatich ľudí o svojom ochorení nevedia. Súčasný vývoj smeruje k vyše 850 miliónom cukrovkárov v roku 2050.

Pripomienkový deň diabetu pripadá na 14. novembra každoročne od roku 1991 s podporou Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a v roku 2007 sa pripomínal prvýkrát ako Svetový deň diabetu pod oficiálnou záštitou Organizácie Spojených národov (OSN). Organizátori tohtoročnej kampane s témou "Včasné kroky proti cukrovke" oznámili 427 aktivít v 85 krajinách sveta.

Svetový deň diabetu sa pripomína aj ako hold kanadskému fyziológovi Frederickovi Grantovi Bantingovi, ktorý sa narodil práve 14. novembra (1891). V roku 1923 Banting spolu so škótskym fyziológom Johnom Jamesom Ricardom MacLeodom získali Nobelovu cenu za objav inzulínu. Medzinárodnú diabetologickú federáciu založila skupina expertov a ich podporovateľov 23. septembra 1950 v snahe poukazovať na nebezpečenstvo ochorenia, ktorému sa dá v prípade najrozšírenejšieho 2. typu v minimálne 50 percentách prípadov predchádzať.

Počet pacientov s cukrovkou sa bude zvyšovať najmä v súvislosti s nezdravým spôsobom života a starnutím populácie. Nie je to choroba spojená s bohatstvom a možnosťou výberu množstva potravín. Naopak až 81 percent cukrovkárov pochádza z krajín nižších a stredných príjmov a súvisí to s menšou kvalitou potravín, stresujúcimi okolnosťami i s nižšou úrovňou povedomia o životospráve.

Výdavky na zdravotnú starostlivosť rapídne stúpajú a celosvetovo už prekročili bilión amerických dolárov, čo predstavuje nárasty o vyše 300 percent v intervale dvoch desaťročí a 12 percent všetkých výdavkov na zdravotnú starostlivosť.

Ochorenie diabetes mellitus má tri hlavné typy a všetky majú spoločný základ - ide o chronické metabolické ochorenia so zvýšenou hladinou krvného cukru. Zdravé telo si s vysokým krvným cukrom bez problémov poradí. Podžalúdková žľaza (pankreas) začne vylučovať hormón inzulín, ten sa viaže na glukózu v krvi a pomáha ju vstrebať do buniek, kde sa mení na energiu. Komplikácie nastávajú, ak tvorba inzulínu nie je dostatočná alebo úplne chýba. Dlhodobá vysoká hladina krvného cukru vedie k závažným zdravotným problémom.

Najmenej známa je gestačná cukrovka (GDM) s vysokou hladinou glukózy v krvi počas tehotenstva. Dochádza k nej približne v jednom z 25 tehotenstiev a spája sa s komplikáciami pre matku aj dieťa. U približne polovice žien, ktoré mali GDM, sa do piatich až desiatich rokov po pôrode rozvinie cukrovka 2. typu.

Diabetes ako chronické ochorenie s genetickou predispozíciou predstavuje prvý typ a charakterizuje ho závislosť od inzulínu. Táto cukrovka vzniká častejšie v mladom veku človeka, zvyčajne je spôsobená autoimunitnou reakciou, keď ochranný systém tela napáda bunky, ktoré produkujú inzulín. Pre pacienta znamená každodenné doživotné podávanie inzulínu do podkožného tkaniva, ináč by im hrozili ťažké akútne komplikácie až smrť.

Diabetes 2. typu (tzv. nezávislý od inzulínu) vzniká najmä vo vyššom veku a často u obéznych pacientov. V ich prípade sa inzulín v pankrease vytvára, ale telesné bunky majú voči nemu odolnosť, čo vytvára jeho relatívny nedostatok a hladina glukózy v krvi je dlhodobo vysoká. Ochorenie môže zostať nezistené aj niekoľko rokov. Často, ale nie vždy, sa spája s nadváhou až obezitou, ktorej dôsledkom je odolnosť voči účinkom inzulínu.

Diabetes mellitus 2. typu priamo súvisí so životným štýlom a medzi rizikové faktory okrem obezity patria sedavý spôsob života, nezdravá strava, ale aj genetická predispozícia. Ak nie je liečený alebo je liečený nedostatočne, poškodzujú sa telesné tkanivá, predovšetkým očná sietnica, periférne nervy a cievy najmä na nohách, obličky a srdcovo-cievny systém.

Nová štúdia Medzinárodnej diabetologickej federácie naznačuje, že ľudia so zvýšeným rizikom vzniku cukrovky 2. typu svoje riziko podceňujú a pri snahe dať sa vyšetriť narážajú na rôzne prekážky. Úsilie inštitúcií o identifikáciu komplikuje nedostatočné povedomie ohrozených ľudí o osobnom riziku, mylné predstavy o príznakoch aj finančné okolnosti. Správa z odborného výskumu pre IDF konštatuje, že ohrození ľudia síce zväčša vedia, že cukrovka je problém, ale neveria, že sa to týka aj ich. Povedomie o cukrovke tak pre nich neznamená to isté ako povedomie o vlastnom riziku.

Národné centrum zdravotníckych informácií SR prinieslo vo štvrtok pred piatkovým dňom Svetového dňa diabetu najaktuálnejšie dáta situácii na Slovensku. Lekári diagnostikovali viac ako 23-tisíc nových prípadov ochorenia diabetes mellitus. Celkovo bolo ku koncu minulého roka v diabetologických ambulanciách na Slovensku v starostlivosti 339.650 pacientov, pacienti s diabetom 2. typu tvorili 90,8 percent všetkých prípadov.

Približne 38 percent novozistených prípadov s diabetom 2. typu bolo vo vekovej kategórii 40 až 59 rokov, teda v produktívnom veku. S diabetom 1. typu bolo ku koncu roka 2025 25.678 pacientov (7,6 percenta prípadov diabetu). Najpočetnejšiu skupinu tvorili ľudia vo veku 25 až 64 rokov, ktorí tvorili 70 percent.