New York/Bratislava 3. marca (TASR) - Od roku 2014 si svet 3. marca pripomína, že na zemeguli žijú početné druhy voľne žijúcich zvierat a mnohé z nich sú ohrozené ľudským pôsobením. Podobne je na tom aj rastlinná ríša.

Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) vyhlásilo 3. marec za Svetový deň divokej prírody (World Wildlife Day) na svojom zasadnutí 20. decembra 2013. V rovnakom marcovom dni v roku 1973 podpísali vo Washingtone Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (CITES). Zohráva dôležitú úlohu v regulácii medzinárodného obchodu s ohrozenými druhmi živočíchov a rastlín.

Cieľ každoročnej pripomienky je zvýšiť úroveň povedomia o zachovaní divokej prírody pre ľudstvo. Ľudská civilizácia sa delí o planétu Zem s viacerými miliónmi iných druhov, pričom vedci každý rok objavia a popíšu mnoho nových foriem organizmov vrátane niekoľkých nových druhov vtákov a cicavcov. Divoké druhy fauny a flóry majú nevyčísliteľnú hodnotu a rôznym spôsobom prispievajú k trvalo udržateľnému rozvoju, v prospech krajín najmä z environmentálneho, genetického, sociálneho, ekonomického, vedeckého, vzdelávacieho, kultúrneho, rekreačného a estetického pohľadu.

Téma Svetového dňa divokej prírody v roku 2026 má názov „Liečivé a aromatické rastliny: Ochrana zdravia, dedičstva a živobytia“. Zdôrazňuje kľúčovú úlohu týchto rastlín v podpore ľudského zdravia, kultúrneho dedičstva a miestnych zdrojov obživy a poukazuje na rastúce tlaky, ktorým čelia v dôsledku straty biotopov, nadmerného zberu a zmeny klímy.

OSN v tejto súvislosti uvádza, že ľudstvo sa spolieha na zdroje založené na voľne žijúcej prírode a biodiverzite, aby uspokojilo svoje potreby – od potravín, paliva a liekov až po bývanie a odevy: "Aby sme mohli využívať prínosy i krásu prírody, ľudia musia spolupracovať na tom, aby ekosystémy mohli prosperovať a aby rastlinné a živočíšne druhy pretrvali aj pre budúce generácie. Svetový deň voľne žijúcich živočíchov a rastlín je príležitosťou osláviť mnohé krásne a rozmanité formy divokej fauny a flóry, zvýšiť povedomie o ich početných prínosoch a pripomenúť si naliehavú potrebu zintenzívniť boj proti trestnej činnosti páchanej na voľne žijúcich druhoch."

Liečivé a aromatické rastliny sú nevyhnutné pre ľudské zdravie aj ekologickú rovnováhu. V rôznych oblastiach sveta ich ľudia zbierajú a využívajú na liečbu a prevenciu chorôb - napríklad ženšen, nard pravý, či agarové drevo. Význam nadobúdajú najmä v rozvojových krajinách, kde sa 70–95 % populácie spolieha na tradičnú medicínu ako na primárnu zdravotnú starostlivosť. Tieto rastliny tvoria základ mnohých zdravotníckych systémov a zostávajú dôležité aj pre modernú farmáciu, keďže množstvo účinných liečivých látok pochádza priamo alebo nepriamo z prírodných zdrojov, a to napriek pokroku v syntetickej chémii.

Okrem medicínskeho využitia prispievajú liečivé a aromatické rastliny aj k rozvoju rôznych odvetví vrátane kozmetiky, potravinárstva a luxusného tovaru. Genetické zdroje a tradičné poznatky o nich sa využívajú v poľnohospodárstve, medicíne i ochrane prírody. Rastliny týchto druhov zároveň zohrávajú zásadnú úlohu pri podpore ekosystémov – stabilizujú pôdu, podporujú biodiverzitu a poskytujú nevyhnutné zdroje pre opeľovače, ako sú včely či kolibríky. Mnohé z týchto cenných druhov však čelia rastúcim hrozbám v podobe ničenia biotopov, nadmerného zberu a nelegálneho obchodu, čo robí z ich ochrany globálnu prioritu.

Podľa údajov OSN sa celosvetovo každoročne zbiera približne 50.000 – 70.000 druhov liečivých a aromatických rastlín, pričom každý piaty človek je závislý od voľne rastúcich rastlín, rias a húb ako zdroja potravy a príjmu. Zohrávajú kľúčovú úlohu pri diverzifikácii obživy marginalizovaných skupín žijúcich v odľahlých oblastiach a predstavujú dôležitý faktor miestnych ekonomík.