Paríž/Bratislava 23. apríla (TASR) - Nielen milovníci literatúry si vo štvrtok 23. apríla pripomínajú Svetový deň knihy a autorských práv. Vyhlásila ho Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) rezolúciou v roku 1995.

Dátum nebol vybraný náhodne – spája sa predovšetkým s dvoma aprílovými dňami roku 1616. V tomto roku totiž v krátkom intervale zomreli traja literárni velikáni: Miguel de Cervantes y Saavedra, William Shakespeare a Inca Garcilaso de la Vega. Ich diela zásadne ovplyvnili moderný jazyk, európsku kultúru a vnímanie sveta.

Ako prvý z tejto literárnej trojice opustil svet autor Dona Quijota, Miguel de Cervantes. Zomrel v Madride 22. apríla 1616 a pochovali ho o deň neskôr. Jeho román navždy zmenil štruktúru literatúry – presvedčil svet, že ani ten najväčší idealista nie je blázon, len pokiaľ má pri sebe verného priateľa. Vplyv Cervantesa na španielsky jazyk je natoľko silný, že španielčina sa dodnes označuje ako „jazyk Cervantesov“.

O deň neskôr, 23. apríla 1616, zomrel v anglickom Stratforde nad Avonom najvýznamnejší spisovateľ v anglickom jazyku William Shakespeare. Jeho dramatické diela a sonety zostávajú dodnes obrazom ľudskej duše. Vytvoril nielen notoricky známe postavy ako Hamlet či Rómeo a Júlia. Shakespeare vybudoval základy moderného anglického jazyka a vniesol doň tisíce nových slov a obratov používaných dodnes.

Trojicu literárnych úmrtí uzatvára peruánsko-španielsky kronikár Inca Garcilaso de la Vega, ktorý zomrel v rovnaký deň ako Shakespeare - 23. apríla 1616. Vo svojom diele spojil kultúru Inkov so španielskym dedičstvom. Bol jedným z prvých mesticov, ktorí literárne spracovali stret dvoch svetov, čím položil základy latinskoamerickej literárnej identity.

Historici upozorňujú na zaujímavý detail - Shakespeare a Garcilaso de la Vega síce zomreli v rovnaký dátum, a to 23. apríla 1616, avšak fyzicky nešlo o ten istý deň. Anglicko vtedy používalo starý juliánsky kalendár, zatiaľ čo Španielsko už gregoriánsky. Prepočítané na dnešný kalendár skonal Shakespeare vlastne až 3. mája. Symbolika spoločného dátumu 23. apríla však v kolektívnom vedomí zostáva silná.

Korene svetového dňa siahajú ešte hlbšie, a to do stredovekého španielskeho Katalánska. Konkrétne je spájaný s oslavami dňa svätého Juraja (Sant Jordi – patrón Katalánska). Podľa legendy svätý Juraj zabil draka a z jeho krvi vyrástol krík červených ruží. Od stredoveku si muži a ženy v tento deň vymieňali ruže ako symbol lásky a úcty.

V roku 1923 barcelonskí kníhkupci spojili tento sviatok s pripomienkou úmrtia Miguela de Cervantesa. Tradícia sa transformovala do podoby známej dnes – za každú zakúpenú knihu dostal kupujúci červenú ružu. Ulice Barcelony a ďalších katalánskych miest sa každoročne 23. apríla menia na rozsiahle trhovisko, kde sa vôňa kvetov mieša s vôňou papiera.

Práve táto symbióza inšpirovala UNESCO k vytvoreniu Svetového dňa, ktorý sa pripomína vo viac ako sto krajinách sveta. Na rozdiel od Slovenska, kde nositelia mena Juraj oslavujú 24. apríla, v tradičnom liturgickom kalendári pripadá tento sviatok na 23. apríl.

Svetový deň knihy a autorských práv má vo svojom názve aj druhú zložku. V dobe, keď sa informácie šíria rýchlosťou svetla a hranica medzi originálnym dielom a kópiou sa v digitálnom priestore často stiera, nadobúda ochrana duševného vlastníctva nový význam. UNESCO týmto dňom pripomína, že za každou knihou stojí konkrétny autor, jeho talent a čas.

Transformácia knihy z papiera do digitálneho formátu, rozmach audiokníh či interaktívnych médií nezmenila podstatu príbehu, ale priniesla nové právne a etické výzvy. Autorské práva sú pilierom, ktorý umožňuje spisovateľom, prekladateľom a ilustrátorom pokračovať v tvorivej práci. Bez spravodlivého ohodnotenia a ochrany ich diel by spoločnosť prišla o rozmanitosť hlasov, ktoré tvoria farebnú mozaiku civilizácie.

V dobe fragmentovaných informácií na sociálnych sieťach, kde dominuje rýchlosť nad hĺbkou, ponúka kniha priestor pre dlhodobé sústredenie a rozvoj kritického myslenia. Literatúra učí klásť správne otázky, spochybňovať zjednodušené pravdy a hľadať súvislosti v komplexnom svete.

Na Slovensku má knižná kultúra hlbokú tradíciu. Aj keď prieskumy naznačujú, že voľného času na čítanie je v rýchlom životnom tempe menej, záujem o kvalitnú pôvodnú aj prekladovú literatúru na slovenskom trhu neklesá.

Slovenská národná knižnica v Martine a sieť verejných knižníc po celej krajine organizujú tisíce podujatí spájajúcich generácie - od detských čitateľských krúžkov až po literárne diskusie pre seniorov. Knižnice sa stávajú priestorom, kde sa pestuje kultúrny dialóg. Svetový deň knihy je na Slovensku sprevádzaný maratónmi čítania, burzami kníh a aktivitami pripomínajúcimi, že slovenská literatúra má vo svetovom kontexte svoje miesto.

Svetový deň knihy pripomína, že aj keď sa technológie a nosiče informácií menia, ľudská potreba príbehov zostáva nemennou konštantou. Knihy sú mostami medzi minulosťou a budúcnosťou, medzi národmi aj medzi jednotlivcami. Podpora čítania, ochrana autorských práv a úcta k tvorcom je investíciou do chápavejšej spoločnosti.