Paríž 17. apríla (TASR) - V roku 1983 Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) oficiálne vyhlásila 18. apríl ako Svetový deň kultúrneho dedičstva. Viac sa však používa výraz Medzinárodný deň pamiatok a historických sídiel, keďže v októbri sa globálne pripomína aj deň nehmotného kultúrneho dedičstva.

Návrh prideliť pripomienkový deň kultúrnemu dedičstvu a špeciálne pamätihodnostiam prišiel 18. apríla 1982 na sympóziu Medzinárodná rada pre pamiatky a sídla (ICOMOS). Výkonný výbor organizácie ho schválil a zároveň poskytol národným výborom praktické odporúčania, ako tento deň organizovať. Všetko sa dialo v koordinácii s UNESCO, ktorá si nad touto udalosťou vzala patronát a o rok neskôr v novembri prijala príslušnú rezolúciu.

Obe organizácie deklarujú, že svetové dedičstvo je spoločné bohatstvo ľudstva a jeho ochrana a zachovanie si vyžadujú spoločné úsilie medzinárodného spoločenstva. Tento výnimočný deň ponúka príležitosť zvýšiť povedomie verejnosti o rozmanitosti kultúrneho dedičstva a tiež upriamiť pozornosť na jeho zraniteľnosť.

ICOMOS vydala súbor usmernení, ako viesť kampane a rozvíjať témy v predstihu a počas medzinárodného dňa. Navrhuje propagovať návštevy pamiatok a zaujímavých lokalít, či miest s prebiehajúcimi reštaurátorskými prácami. Reklamy, pútače a mediálne výstupy by mali ponúkať aj zľavnené alebo voľné vstupné. Osobitná pozornosť sa venuje osvetovým aktivitám pre školákov a mládež.

Predpokladá sa aj širšie zaangažovanie odbornej verejnosti, vyššia účasť expertov a iných kompetentných osobností na konferenciách, či diskusiách v kultúrnych centrách, na mestských úradoch a v iných verejných priestoroch. Konajú sa výstavy fotografií i výtvarného umenia, vydávajú sa knihy, pohľadnice, známky a plagáty. Udeľujú sa ceny organizáciám i jednotlivcom, ktorí významne prispeli k ochrane a propagácii kultúrneho dedičstva alebo vytvorili výnimočnú publikáciu na túto tému.

Tento rok sa Medzinárodný deň pamiatok a historických sídiel zameriava na zviditeľnenie práce pri ochrane a zachovávaní kultúrne významného „živého dedičstva“, ktoré je čoraz viac ohrozené narastajúcimi katastrofami a konfliktmi v zložitých, viacnásobne rizikových podmienkach. UNESCO definuje živé dedičstvo ako „ústne tradície, performatívne umenia, spoločenské praktiky, rituály a slávnostné udalosti, poznatky a praktiky týkajúce sa prírody a vesmíru, ako aj vedomosti a zručnosti súvisiace s remeslami“.

ICOMOS rámcuje na obdobie 2024 – 2027 svoju činnosť témou „Odolné dedičstvo voči katastrofám a konfliktom – pripravenosť, reakcia a obnova“. V roku 2026 sa sústreďuje tiež na núdzovú reakciu pri ochrane dedičstva zasiahnutého katastrofami a konfliktmi. Núdzová reakcia nie je izolovaný zásah, ale neoddeliteľná súčasť širšieho cyklu riadenia rizík katastrof. Zabezpečuje, aby okamžité kroky podporovali odolnosť bez predurčovania dlhodobých výsledkov. Tento prístup zahŕňa široké spektrum aktivít – od advokácie a analýzy až po konkrétne kroky v oblasti prevencie, zmierňovania následkov, pripravenosti a obnovy.

Jedným zo zakladajúcich členov ICOMOS bolo aj Československo. V každoročných iniciatívach pripomínania významu ochrany pamiatok a historických sídiel pokračovala od roku 1993 slovenská pobočka organizácie. V záujme impulzu na ochranu pamiatok, čo je predpoklad rozvoja cestovného ruchu v mestách, obciach i celých regiónov, sa aktivity od začiatku rozširovali. Slovenská republika sa hneď v prvom samostatnom roku pripojila k usporiadateľom Dní európskeho kultúrneho dedičstva. Toto podujatie vzniklo v roku 1985 z iniciatívy Rady Európy. Od roku 1999 ho v septembri spoluorganizuje Európska únia a koná sa v 50 štátoch Európy, ktoré podpísali Európsky kultúrny dohovor.