Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Cieľom Svetového dňa Parkinsonovej choroby je šíriť osvetu o tomto ochorení, podporiť vedu a výskum v tejto oblasti, ako aj komunitu pacientov a ich blízkych.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Ženeva 10. apríla (TASR) - Svetový deň Parkinsonovej choroby pripadá na 11. apríla. V roku 1997 o tom rozhodli Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), Svetová asociácia pre Parkinsonovu chorobu a Európska asociácia pre Parkinsonovu chorobu. Stalo sa tak na počesť narodenia londýnskeho lekára Jamesa Parkinsona, ktorý v roku 1817 ako prvý popísal toto ochorenie.
Cieľom Svetového dňa Parkinsonovej choroby je šíriť osvetu o tomto ochorení, podporiť vedu a výskum v tejto oblasti, ako aj komunitu pacientov a ich blízkych. „Ide o druhé najrozšírenejšie neurodegeneratívne ochorenie,“ uvádza na svojej stránke Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI). Symbolom ochorenia, ktoré postihuje milióny ľudí na celom svete, je červený tulipán.
Príčinou choroby je degenerácia alebo deštrukcia častí mozgu, ktoré zodpovedajú za koordináciu a kontrolu pohybu. V minulosti sa Parkinsonova choroba spájala s nedostatkom dopamínu v mozgu. „Dnes vieme, že ide o oveľa komplexnejší problém. Najznámejším príznakom choroby je síce nekontrolovateľný tras, pacientov však obmedzujú aj poruchy chôdze, reči, strata čuchu, znížená mimika tváre či problém udržať rovnováhu,“ dodáva NCZI.
Parkinsonova choroba sa zvyčajne objavuje medzi 60. a 70. rokom života, hoci v približne piatich až desiatich percentách prípadov sa objaví už pred štyridsiatkou. Podľa svetových štatistík je postihnutých o niečo viac mužov ako žien. Často sa začína miernym trasením palca a ukazováka. Pokročilé štádium choroby sa často vyznačuje stratou mimiky, zníženou frekvenciou prehĺtania vedúcou k slineniu, ťažkou depresiou, demenciou a paralýzou.
Podľa údajov WHO sa výskyt ochorenia za uplynulých 25 rokov zdvojnásobil. Podľa odhadov novej štúdie uverejnenej v časopise BMJ bude do roku 2050 na svete približne 25,2 milióna ľudí s Parkinsonovou chorobou, čo predstavuje 112-percentný nárast oproti roku 2021.
Hoci James Parkinson popísal ochorenie už pred vyše 200 rokmi, stále nie je presne známe, čo ho spôsobuje. Výskumy poukazujú na kombináciu genetických a environmentálnych faktorov. Medzi možné činitele patria toxíny, pesticídy či drobné úrazy mozgu.
Pri liečbe sa využívajú lieky (antiparkinsoniká), stav pacientov možno zlepšiť aj hĺbkovou mozgovou stimuláciou alebo liečbou prostredníctvom pumpového systému. Obe operačné liečby sú dostupné aj na Slovensku.
Dôležitú úlohu hrá najmä včasná diagnostika, pohyb, vyvážená strava, ale aj emočná podpora. Napriek intenzívnemu výskumu je ochorenie nevyliečiteľné.
Podľa údajov NCZI žije s Parkinsonovou chorobou na Slovensku približne 20.000 ľudí, ročne pribudne viac než 4000 pacientov. Na rozdiel od svetových štatistík si ochorenie vyberá častejšie ženy ako mužov.
Parkinsonovou chorobou trpeli pápež Ján Pavol II., španielsky surrealistický maliar Salvador Dalí, americký boxer Muhammad Ali, americký herec Robin Williams či britský spevák Ozzy Osbourne.
Cieľom Svetového dňa Parkinsonovej choroby je šíriť osvetu o tomto ochorení, podporiť vedu a výskum v tejto oblasti, ako aj komunitu pacientov a ich blízkych. „Ide o druhé najrozšírenejšie neurodegeneratívne ochorenie,“ uvádza na svojej stránke Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI). Symbolom ochorenia, ktoré postihuje milióny ľudí na celom svete, je červený tulipán.
Príčinou choroby je degenerácia alebo deštrukcia častí mozgu, ktoré zodpovedajú za koordináciu a kontrolu pohybu. V minulosti sa Parkinsonova choroba spájala s nedostatkom dopamínu v mozgu. „Dnes vieme, že ide o oveľa komplexnejší problém. Najznámejším príznakom choroby je síce nekontrolovateľný tras, pacientov však obmedzujú aj poruchy chôdze, reči, strata čuchu, znížená mimika tváre či problém udržať rovnováhu,“ dodáva NCZI.
Parkinsonova choroba sa zvyčajne objavuje medzi 60. a 70. rokom života, hoci v približne piatich až desiatich percentách prípadov sa objaví už pred štyridsiatkou. Podľa svetových štatistík je postihnutých o niečo viac mužov ako žien. Často sa začína miernym trasením palca a ukazováka. Pokročilé štádium choroby sa často vyznačuje stratou mimiky, zníženou frekvenciou prehĺtania vedúcou k slineniu, ťažkou depresiou, demenciou a paralýzou.
Podľa údajov WHO sa výskyt ochorenia za uplynulých 25 rokov zdvojnásobil. Podľa odhadov novej štúdie uverejnenej v časopise BMJ bude do roku 2050 na svete približne 25,2 milióna ľudí s Parkinsonovou chorobou, čo predstavuje 112-percentný nárast oproti roku 2021.
Hoci James Parkinson popísal ochorenie už pred vyše 200 rokmi, stále nie je presne známe, čo ho spôsobuje. Výskumy poukazujú na kombináciu genetických a environmentálnych faktorov. Medzi možné činitele patria toxíny, pesticídy či drobné úrazy mozgu.
Pri liečbe sa využívajú lieky (antiparkinsoniká), stav pacientov možno zlepšiť aj hĺbkovou mozgovou stimuláciou alebo liečbou prostredníctvom pumpového systému. Obe operačné liečby sú dostupné aj na Slovensku.
Dôležitú úlohu hrá najmä včasná diagnostika, pohyb, vyvážená strava, ale aj emočná podpora. Napriek intenzívnemu výskumu je ochorenie nevyliečiteľné.
Podľa údajov NCZI žije s Parkinsonovou chorobou na Slovensku približne 20.000 ľudí, ročne pribudne viac než 4000 pacientov. Na rozdiel od svetových štatistík si ochorenie vyberá častejšie ženy ako mužov.
Parkinsonovou chorobou trpeli pápež Ján Pavol II., španielsky surrealistický maliar Salvador Dalí, americký boxer Muhammad Ali, americký herec Robin Williams či britský spevák Ozzy Osbourne.
