Ženeva/Bratislava 10. mája (TASR) - Nech sa zdravý životný štýl ohýba z akéhokoľvek uhla, vždy tam ako zásadná zložka participuje pohyb. Predstavuje najprirodzenejšiu formu fungovania človeka a pre spoločnosť finančne nenáročný preventívny prostriedok na predchádzanie chronickým ochoreniam. Má aj svoj pripomienkový deň, v znamení tejto formy propagácie zdravia obyvateľstva je 10. máj.

Svetový deň pohybom k zdraviu vyhlásila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v roku 2002. Používa sa aj názov Deň fyzickej aktivity. Jeho hlavný cieľ spočíva vo zvyšovaní povedomia o zdravom životnom štýle, ktorého princíp tkvie v dostatku primeraného pohybu. Do hry vystupujú aj faktory ako zdravá strava, spánok, oddych, či odbúravanie stresu, ale popritom je najjednoduchšie riešenie častejší pohyb všeobecne a nejaká jeho vytrvalejšia forma viackrát v týždni - primerane veku a zdravotnému stavu.

V tomto ohľade sa štúdie a výskumy mierne líšia, no pre bežného človeka už nemusí byť strašiak každodenných dlhých vychádzok. Odborné poznatky preferujú dlhšiu pohybovú záťaž 4-5-krát do týždňa, ideálne v kombinácii so silovým (posilňovacím) tréningom, ktorý významne spomaľuje vekové ubúdanie svalovej hmoty.

Základ zdravého pohybu je však v obyčajnej chôdzi, najlepšie v členitom teréne. Dlhší pohyb, najlepšie stredne rýchlou chôdzou, alebo nordic walkingom by sa mal realizovať viackrát v týždni aspoň 25-30 minút. Všeobecne odporúčanie je každý deň aspoň raz sa poriadne zadýchať pri fyzickej aktivite, najľahšia realizácia je vymeniť výťah a eskalátory za schody. V práci ani doma sa nemá sedieť dlhšie bez krátkej prechádzky aspoň niekoľko metrov.

Svetový deň pohybom k zdraviu má za úlohu nielen poukázať na význam pravidelnej pohybovej aktivity, ale aj upozorniť na rastúci počet chronických ochorení spôsobených práve nedostatkom pohybu, čo sa často deje v "symbióze" s nesprávnymi stravovacími návykmi. Podľa WHO sedavý spôsob života a nedostatočná fyzická aktivita majú za následok každoročne cca dva milióny úmrtí kardiovaskulárneho, onkologického, metabolického či respiračného charakteru.

Pravidelná fyzická aktivita je zásadný preventívny prostriedok na predchádzanie množstva ochorení či vážnych zdravotných príhod ako infarkt, bolesti chrbta, cukrovka druhého typu, rakovina, osteoartritídy a aj depresia.

Výkon pohybovej aktivity je možné realizovať aj interiérovo, v telocvičniach, halách, či posilňovniach. V duchu hesla "najlepší je pohyb na zdravom vzduchu" sa však odporúča aj využitie vonkajších športovísk pre bezkontaktný šport, či organizovaným spôsobom vykonávať vonkajšie fyzické aktivity pod vedením športového odborníka. Z rekreačnejšieho charakteru športovania sú okrem prechádzok v prírode vhodné aj stredne náročná turistika, bicyklovanie alebo beh.

Európska filiálka WHO úzko spolupracuje s Európskou úniou (EÚ) vo sfére podpory zdravého a aktívneho životného štýlu. Podľa dostupných dát každý tretí človek v EÚ nemá dostatok pohybu. Kampane zdôrazňujú, že fyzická aktivita nie je iba návod na udržiavanie telesného zdravia. Prináša povzbudenie, zlepšuje psychickú pohodu a robí ľudí šťastnejšími.

„Ak by sa každý z nás individuálne rozhodol byť aktívnejší, bolo by to skvelé. Ľudia si však zaslúžia prostredie, v ktorom je pohyb podporujúci zdravie prirodzenou súčasťou každodenného života. To možno vytvoriť iba vtedy, keď budú tvorcovia politík, zdravotnícki pracovníci a komunity konať spoločne a vytvárať účinné opatrenia,“ zdôrazňuje regionálny poradca WHO pre výživu, fyzickú aktivitu a obezitu Kremlin Wickramasinghe.

WHO odporúča obyvateľom EÚ aspoň 150 minút stredne intenzívnej fyzickej aktivity týždenne. Znížením počtu prípadov neprenosných nemocí by sa tiež znížili náklady na zdravotnú starostlivosť a členským štátom EÚ by to spoločne ušetrilo viac ako osem miliárd eur ročne.



Zdroje: www.internationaldays.co, www.who.int