Ženeva 20. júna (TASR) - Hlavnou myšlienkou tohtoročného Svetového dňa utečencov je zachovanie prísľubu bezpečia pre ľudí, ktorí boli nútení opustiť svoje domovy v dôsledku vojen, prenasledovania či násilia. V júni pritom uplynie 75 rokov od prijatia Dohovoru Organizácie Spojených národov o právnom postavení utečencov. Práve táto ženevská konvencia podnietila medzinárodné spoločenstvo, aby Valné zhromaždenie OSN 4. decembra 2000 prijalo dátum 20. júla ako pripomienkový deň ťaživej utečeneckej problematiky.

Na základe platného dohovoru sú jeho účastnícke krajiny viazané smernicou, že ľudia nútení opustiť svoje domovy nesmú byť vrátení do krajiny, kde im hrozí nebezpečenstvo a počas vysídlenia musia mať možnosť žiť dôstojný život. Podľa údajov ku koncu roka 2025 bolo na celom svete násilne, alebo nedobrovoľne vysídlených viac ako 117 miliónov ľudí vrátane rodín vyhnaných z domovov vojnou v Sudáne, násilnosťami v Konžskej demokratickej republike, nepokojmi vo Venezuele a dlhotrvajúcimi krízami či ozbrojenými konfliktmi na Ukrajine, v Afganistane, Sýrii, Mjanmarsku a v mnohých ďalších krajinách.

Tematicky sa Svetový deň utečencov 2026 venuje právu každého človeka hľadať útočisko s tézou, že nikto nie je skutočne v bezpečí, kým nie sú ani tí najzraniteľnejší. Ak ľuďom utekajúcim pred nebezpečenstvom nie je poskytnutá ochrana, neistota sa prehlbuje a jednotlivci aj rodiny sú nútené vydávať sa na riskantné trasy. Deti prichádzajú o roky vzdelávania, ženám a dievčatám hrozí väčšie riziko.

Hostiteľské komunity sú často bez potrebnej podpory. „Kým nebudú všetci v bezpečí“ je výzvou, aby vlády zabezpečili spravodlivé a dostupné azylové systémy či aby naďalej poskytovali životne dôležitú pomoc bez rozdielu národnosti, veľkosti majetku, rasy, náboženstva, pohlavia, politického presvedčenia a migračného statusu.

Najväčšie zázemie pre osoby potrebujúce medzinárodnú ochranu poskytli v roku 2025 Kolumbia (pre 2,8 milióna ľudí), Nemecko (2,7 milióna), Turecko (2,4 milióna), Uganda (1,9 milióna), Irán (1,7 milióna), Čad (1,5 milióna) a Pakistan (1,3 milióna).

Vysoký komisár OSN pre utečencov Barham Sálih 11. júna predstavil trochu optimistickejšiu víziu na základe Správy o globálnych trendoch (Global Trends Report). Podľa nej celosvetový počet nútene vysídlených osôb prvýkrát za uplynulé desaťročie klesol. Naďalej však zostáva neprijateľne vysoký, keď v roku 2025 utieklo pred násilím a prenasledovaním do iných krajín 5,4 milióna ľudí.

Správa zároveň poukazuje na zrýchľujúci sa trend návratov. V roku 2025 sa do svojich domovských oblastí alebo krajín vrátilo 14,7 milióna vysídlených osôb, z toho 4,4 milióna utečencov a 10,3 milióna vnútorne vysídlených osôb. Výrazný nárast návratov zaznamenali v Afganistane, Sudáne a Sýrii. Počet návratov utečencov bol druhý najvyšší za 60 rokov vedenia štatistík. Avšak mnohé z nich sa uskutočnili do neistých podmienok a niektoré pod tlakom úradov.

Z údajov Centra pre monitorovanie vnútorného vysídľovania vyplýva, že ku koncu roka 2025 bolo v dôsledku konfliktov alebo násilia takto vysídlených 68,6 milióna ľudí, čo predstavuje medziročný pokles o sedem percent. Najväčšia kríza je stále v Sudáne, kde bolo v rámci krajiny vysídlených 9,1 milióna osôb. Vojna na Blízkom východe, ktorá sa začala na konci februára 2026, zapríčinila do konca marca dočasné vysídlenie 3,2 milióna ľudí v Iráne a do polovice mája vysídlenie približne jedného milióna ľudí v Libanone.

Počet utečencov vo svete sa v roku 2025 znížil o tri percentá na 41,6 milióna. Takmer 46.000 osôb bez štátnej príslušnosti získalo vlani občianstvo v 24 krajinách. Avšak až 70 percent utečencov zostáva dlhodobo v exile a mnohí žijú pod hranicou chudoby. „Pre príliš veľa utečencov znamená vysídlenie spočiatku záchranu života, no napokon to trvá celý život. Humanitárna pomoc zachraňuje životy, ale nemá to byť konečné riešenie, lebo neumožňuje utečencom aktívne si vytvárať vlastnú budúcnosť. Potrebujeme zásadnú zmenu prístupu, ktorá ľuďom utekajúcim pred vojnou a prenasledovaním prinesie novú nádej a príležitosti,“ konštatoval Sálih.

Zdôraznil, že rozdiel medzi dostupnými kapacitami a skutočnými potrebami je obrovský a neustále rastie. V roku 2025 sa počet ľudí prichádzajúcich prostredníctvom programov presídľovania alebo sponzorstva medziročne znížil o viac než polovicu na 81.800 osôb. „Právo na azyl zachraňuje životy a nemá byť predmetom diskusií. Na druhej strane nemožno akceptovať, ak milióny utečencov na roky či desaťročia uviaznu a zostanú bez reálnej možnosti znovu vybudovať svoj život.“