New York/Bratislava 5. júna (TASR) - Svetový deň životného prostredia vyhlásilo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (OSN) na 5. júna, po prvý raz sa oslavoval v roku 1973. Každý rok prináša novú tému a novú hostiteľskú krajinu. Cieľom je upozorniť na aktuálne environmentálne výzvy a podporiť ochranu planéty.

Svetový deň životného prostredia vznikol z iniciatívy OSN v roku 1972 počas konferencie o životnom prostredí človeka v Štokholme. Na konferencii sa stretli zástupcovia 112 štátov, ktorí prerokovali vôbec prvú komplexnú správu o stave životného prostredia na Zemi.

Súčasťou konferencie bolo aj prijatie Deklarácie o životnom prostredí človeka, ktorá stanovila základné princípy ochrany a zlepšovania životného prostredia a zdôraznila potrebu medzinárodnej spolupráce pri riešení globálnych environmentálnych problémov.

Prvé oslavy Svetového dňa životného prostredia sa uskutočnili v roku 1973 pod heslom „Je len jedna Zem“. Upozorňovalo sa na potrebu udržateľného života v súlade s prírodou. Jedna z najsilnejších kampaní sa konala v roku 2019, keď ľudia na celom svete zdieľali fotografie s rúškami ako symbol znečistenia ovzdušia.

Tento rok je hostiteľskou krajinou hlavných osláv Azerbajdžan s témou „Inšpirovaní prírodou. Pre klímu. Pre našu budúcnosť“. Prostredníctvom podujatia v Baku chce upozorniť na význam medzinárodnej spolupráce pri prechode na zelenú ekonomiku, ochrane klímy a obnove krajiny poškodenej klimatickými zmenami.

„Uplynulých 11 rokov bolo najteplejších v histórii. Škody siahajú oveľa ďalej než len k rastúcim teplotám, znečistenému ovzdušiu, kolabujúcim ekosystémom či k miznúcej biodiverzite. Spôsobujú poškodenie zdravia, ničia domovy a prehlbujú hlad. Našou úlohou je výrazne znížiť emisie, urýchliť spravodlivý prechod od fosílnych palív k obnoviteľným zdrojom energie, chrániť lesy, pôdu a moria a tiež pomáhať komunitám pri ničivých dôsledkoch zmeny klímy,“ uviedol pri príležitosti Svetového dňa životného prostredia generálny tajomník OSN António Guterres.

Svetová meteorologická organizácia (WMO) potvrdila, že roky 2015 až 2025 boli najteplejšie, aké sa kedy zaznamenali. Podľa najnovšej správy o stave klímy z roku 2025 sa nerovnováha medzi príjmom a výdajom energie na Zemi rýchlo prehlbuje. Teploty stúpajú, oceány sa otepľujú, ľadovce sa topia a koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére naďalej rastie.

Minulý rok bol druhý najteplejší v histórii meraní. Podľa WMO je Európa najrýchlejšie sa otepľujúcim svetadielom na svete. Ekonomické škody na európskej infraštruktúre a budovách, spôsobené extrémnymi klimatickými javmi, dosahujú podľa údajov EÚ 45 miliárd eur ročne, čo je päťnásobok v porovnaní s 80. rokmi 20. storočia.

Na severnej pologuli je v dôsledku zmeny klímy čoraz menej dní typických pre zimu. Tento úbytok, spôsobený predovšetkým intenzívnym spaľovaním fosílnych palív, ohrozuje cestovný ruch, ekonomiku i kultúrne tradície, upozornila výskumná nezisková organizácia Climate Central. Z bielych, zasnežených Vianoc by sa tak mohla stať iba nostalgická spomienka.

Výskum ukázal, že počet dní s teplotou nad nula stupňov Celzia sa zvýšil najmä v Európe. Teplejšie zimy znamenajú menej snehu na horách, ktorý je dôležitým zdrojom vody pre zavlažovanie plodín na jar. Chladné počasie navyše pomáha regulovať výskyt hmyzu, ktorý prenáša choroby - najmä komárov a kliešťov. Kratšie zimy predlžujú vegetačné obdobie rastlín, čo nepriaznivo vplýva na alergikov.

Naopak, na následky horúčav môže v Európe do konca storočia zomrieť až 2,3 milióna ľudí. Podľa vedcov z Londýna medzi najohrozenejšie európske krajiny patria Španielsko, Taliansko a Malta.

Vojna rozpútaná Ruskom na Ukrajine spôsobila aj rozsiahle škody na klíme. Podľa vlaňajšej štúdie Iniciatívy na meranie emisií skleníkových plynov spôsobených vojnou (IGGAW) od napadnutia Ukrajiny vo februári 2022 vznikol v dôsledku vojny taký objem emisií skleníkových plynov, ako spolu za jeden rok vyprodukujú Rakúsko, Maďarsko, Česko a Slovensko. Na zvýšených emisiách sa podieľajú aj požiare lesov a krovinatých oblastí, ktoré vojna spôsobila.

Podľa údajov OSN Svetový deň životného prostredia každoročne osloví viac ako 150 krajín a stovky miliónov ľudí prostredníctvom kampaní, workshopov, projektov a sociálnych sietí. Akcie často vyzývajú aj na spoločenskú angažovanosť. Zasadiť nový strom, vyčistiť les, rieku či pobrežie vo svojom okolí, prejsť sa pešo alebo na bicykli, zmeniť stravovacie návyky, triediť odpad alebo sa rozhodnúť pre dodržiavanie ďalších environmentálnych opatrení môže byť príjemnou aktivitou.

Podujatia nie sú len oficiálne, často sa konajú umelecké vystúpenia, študentské pochody i protesty za ochranu prírody. Veľa neziskových organizácií využíva tento deň na to, aby predstavili nové ekologické projekty - od komunitných záhrad až po startupy zamerané na recykláciu alebo zelené technológie. V uplynulých rokoch sa do popredia dostávajú aj nové metódy, ako využívanie umelej inteligencie pri monitorovaní klimatických zmien, rozvoj zeleného vodíka, budovanie odolných miest či rozširovanie infraštruktúry pre elektromobilitu.

Svetový deň životného prostredia zdôrazňuje, že udržateľnosť sa týka i sociálnej spravodlivosti, zdravia a životnej úrovne, a preto býva prepojený s ľudskoprávnymi témami. V roku 2027 bude hostiteľom Svetového dňa životného prostredia srbský Belehrad. Oslavy sa zamerajú na globálne environmentálne riešenia a podporu udržateľnosti.