Referendum 2026
Všetky správy
Svetový humanitárny deň je spomienkou výročia bombového útoku na ústredie OSN v Bagdade v roku 2003, pri ktorom zahynulo 22 humanitárnych pracovníkov.
Autor TASR
Brusel 18. augusta (TASR) - Európska únia vzdala v utorok hold všetkým humanitárnym pracovníkom, ktorí na celom svete v časoch krízy zachraňujú životy a pomáhajú ľuďom v núdzi. Uviedla Európska komisia (EK) s odkazom na Svetový humanitárny deň pripadajúci na 19. augusta.
Svetový humanitárny deň je spomienkou výročia bombového útoku na ústredie OSN v Bagdade v roku 2003, pri ktorom zahynulo 22 humanitárnych pracovníkov.
Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell a eurokomisár pre krízové riadenie Janez Lenarčič v spoločnom utorkovom vyhlásení pre médiá upozornili nielen na obete z radov humanitárnych pracovníkov, ale aj na skutočnosť, že počas šírenia choroby COVID-19, sa humanitárni pracovníci aj napriek všetkým okolnostiam snažia poskytovať pomoc tým, ktorí sa ocitli v núdzi.
"Oceňujeme ich odvahu a nasadenie. Žiaľ, od augusta 2019 prišlo o život 125 humanitárnych pracovníkov a 124 ich bolo unesených. Záchrana životov by nikdy nemala stáť ďalšie životy," upozornili Borrell a Lenarčič. Podľa ich slov by sa v záujme ochrany humanitárnych pracovníkov a civilného obyvateľstva malo všade na svete dodržiavať medzinárodné humanitárne právo.
"Vyzývame všetky strany zapojené do konfliktov na celom svete, aby sa zdržali útokov na civilnú infraštruktúru vrátane škôl a nemocníc," uvádza sa v ich stanovisku.
EÚ je aj vzhľadom na nárast humanitárnych potrieb na svete a šírenie pandémie ochorenia COVID-19 pripravená aj naďalej posilňovať a zvyšovať svoje investície do humanitárnej pomoci. EK chce v nasledujúcich siedmich rokoch podporiť humanitárne financovanie EÚ takmer desiatimi miliardami eur.
"Pomáhame ľuďom vo viac ako 80 krajinách, od Libanonu až po Sahel a od Afganistanu až po Venezuelu. Aj naďalej budeme podporovať tých, ktorí sú na to najviac odkázaní, a to tak dlho, ako to bude potrebné," odkázali Borrell a Lenarčič.
EK pripomenula, že začiatkom roka 2019 bolo približne 70,8 milióna ľudí násilne vysídlených v dôsledku ozbrojených konfliktov, násilia a porušovania ľudských práv. Zraniteľnosť ľudí voči humanitárnym krízam ešte viac prehlbujú zmeny klímy. V súčasnosti súvisí osem najzávažnejších svetových potravinových kríz ako s vojenskými konfliktami, tak aj s klimatickými zmenami.
Únia zmobilizovala v roku 2019 humanitárnu pomoc vo viac ako 80 krajinách na celom svete, a to vo výške takmer dvoch miliárd eur.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Svetový humanitárny deň je spomienkou výročia bombového útoku na ústredie OSN v Bagdade v roku 2003, pri ktorom zahynulo 22 humanitárnych pracovníkov.
Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell a eurokomisár pre krízové riadenie Janez Lenarčič v spoločnom utorkovom vyhlásení pre médiá upozornili nielen na obete z radov humanitárnych pracovníkov, ale aj na skutočnosť, že počas šírenia choroby COVID-19, sa humanitárni pracovníci aj napriek všetkým okolnostiam snažia poskytovať pomoc tým, ktorí sa ocitli v núdzi.
"Oceňujeme ich odvahu a nasadenie. Žiaľ, od augusta 2019 prišlo o život 125 humanitárnych pracovníkov a 124 ich bolo unesených. Záchrana životov by nikdy nemala stáť ďalšie životy," upozornili Borrell a Lenarčič. Podľa ich slov by sa v záujme ochrany humanitárnych pracovníkov a civilného obyvateľstva malo všade na svete dodržiavať medzinárodné humanitárne právo.
"Vyzývame všetky strany zapojené do konfliktov na celom svete, aby sa zdržali útokov na civilnú infraštruktúru vrátane škôl a nemocníc," uvádza sa v ich stanovisku.
EÚ je aj vzhľadom na nárast humanitárnych potrieb na svete a šírenie pandémie ochorenia COVID-19 pripravená aj naďalej posilňovať a zvyšovať svoje investície do humanitárnej pomoci. EK chce v nasledujúcich siedmich rokoch podporiť humanitárne financovanie EÚ takmer desiatimi miliardami eur.
"Pomáhame ľuďom vo viac ako 80 krajinách, od Libanonu až po Sahel a od Afganistanu až po Venezuelu. Aj naďalej budeme podporovať tých, ktorí sú na to najviac odkázaní, a to tak dlho, ako to bude potrebné," odkázali Borrell a Lenarčič.
EK pripomenula, že začiatkom roka 2019 bolo približne 70,8 milióna ľudí násilne vysídlených v dôsledku ozbrojených konfliktov, násilia a porušovania ľudských práv. Zraniteľnosť ľudí voči humanitárnym krízam ešte viac prehlbujú zmeny klímy. V súčasnosti súvisí osem najzávažnejších svetových potravinových kríz ako s vojenskými konfliktami, tak aj s klimatickými zmenami.
Únia zmobilizovala v roku 2019 humanitárnu pomoc vo viac ako 80 krajinách na celom svete, a to vo výške takmer dvoch miliárd eur.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
