Komunálne voľby 2026
Všetky správy
František je jednou z najuctievanejších postáv kresťanstva.
Autor TASR
Assisi/Bratislava 4. októbra (TASR) - Bol to charizmatický zakladateľ františkánskej rehole a patrón Talianska, ale i zvierat a ochrancov životného prostredia. Narodil sa koncom roku 1181 alebo na začiatku roka 1182 v umbrijskom meste Assisi. Sviatok svätého Františka z Assisi sa slávi 4. októbra, deň predtým v sobotu uplynie 800 rokov od jeho úmrtia.
Narodil sa v rodine zámožného obchodníka. Vo svojich mladých rokoch viedol bezstarostný a družný život, ale postupne sa stretával s osobnými sklamaniami, chorobami a vojenskými skúsenosťami, ktoré ho priviedli k hľadaniu hlbšieho zmyslu života a k duchovnému obráteniu.
Po mystických zážitkoch a stretnutiach s malomocnými sa František rozhodol žiť v dobrovoľnej chudobe a zasvätil sa službe Bohu a blížnym. Opravoval kostoly v Assisi a žil v súlade s evanjeliovými radami: „Choďte a hlásajte: Priblížilo sa nebeské kráľovstvo… Neberte si nič, ani peniaze, ani šaty, ani obuv…“ K Františkovi sa postupne pridávali ďalší mladí ľudia, až vznikla rehoľa menších bratov - františkáni -, ktorá bola neskôr schválená pápežom Inocentom III.
Spolu s Klarou, assiskou šľachtičnou, založil rád chudobných panien - klarisky. Pre laických veriacich tretí rád, ktorý umožnil žiť evanjelium v každodennom živote. František sa preslávil láskou k eucharistii, prírode a všetkému stvorenstvu, čo symbolizuje jeho známa Pieseň brata slnka (Chválospev stvorenia) a stvárnenie živého betlehema v meste Greccio. Stal sa tiež prvým stigmatizovaným svätcom, keď sa na jeho tele zjavili krvavé stopy Kristovho utrpenia.
Fráter František, pôvodným menom Giovanni di Pietro di Bernardone, bol veľmi priamy. Keď putoval do Sýrie k moslimom počas piatej križiackej výpravy, rozhodol sa pre jednoduchú vec. Počas bojov šiel rovno za sultánom, aby prosil o mier. Keď ho spolu s bratmi zajali, bolo naozaj zázrakom, že ich nezabili. Namiesto toho ho priviedli pred sultána, ktorý bol Františkom a jeho modlitbami očarený. Sultán mu povedal: „Ja môžem konvertovať na tvoju vieru, ktorá je skutočne krásna, ale oboch by nás zabili.“
Františka neskôr stihlo prenasledovanie a mučenie - nie však medzi moslimami, ale medzi vlastnými. Keď sa vrátil do Talianska, počet členov bratstva sa za desať rokov zvýšil na 5000. Nastal tlak, aby toto spoločenstvo bolo kontrolované a prispôsobené vtedajším štandardom. Ľudí poburovala ich prílišná chudoba. Posledné roky Františkovho života tak boli naplnené utrpením a ponížením.
Pozemský život svätého Františka sa skončil večer 3. októbra 1226, čo sa však podľa vtedajšieho vnímania času počítalo už k nasledujúcemu dňu, preto sa jeho sviatok slávi 4. októbra. V roku 1228 ho pápež Gregor IX. vyhlásil za svätého, v roku 1939 ho pápež Pius XII. ustanovil za patróna Talianska a v roku 1980 ho pápež Ján Pavol II. vyhlásil za patróna ekológov.
František z Assisi zostáva symbolom pokory, lásky k blížnym a zodpovednosti za stvorený svet, ktorého posolstvo je stále aktuálne. Je tiež považovaný za patróna chudobných, chromých, slepých, väzňov, ale aj obchodníkov či sociálnych pracovníkov.
František je jednou z najuctievanejších postáv kresťanstva. Zvyčajne je zobrazovaný v hnedom habite s povrazom previazaným okolo pása, na ktorom sú tri uzly symbolizujúce evanjeliové rády chudoby, čistoty a poslušnosti.
Jeho meno si vybral aj Jorge Mario Bergoglio po zvolení za pápeža Františka (v pontifikáte od marca 2013 do svojej smrti v apríli 2025). Bol prvým jezuitským pápežom, prvým pápežom z Latinskej Ameriky a prvým pápežom, ktorý sa narodil alebo vyrastal mimo Európy od čias sýrskeho pápeža Gregora III. z 8. storočia.
Taliani si budú svätého Františka z Assisi opäť pripomínať štátnym sviatkom - vlani to schválil parlament. Tento sviatok prvýkrát zaviedli v roku 1958, ale v roku 1977 ho v rámci úsporných opatrení zrušili.
Po takmer ôsmich storočiach vo februári 2026 prvýkrát verejne vystavili ostatky svätého Františka z Assisi. Jeho rodné mesto v strednom Taliansku, v ktorom žije vyše 27.000 obyvateľov, privítalo pri tejto príležitosti státisíce návštevníkov.
Svätý František zomrel v kaplnke Portiuncula na predmestí mesta Assisi, ktorú františkáni využívali ako svoje ústredie. Po jeho smrti sa táto lokalita stala významným pútnickým miestom. V 16. storočí okolo kaplnky Portiuncula postavili rozsiahlu Baziliku Panny Márie Anjelskej.
Narodil sa v rodine zámožného obchodníka. Vo svojich mladých rokoch viedol bezstarostný a družný život, ale postupne sa stretával s osobnými sklamaniami, chorobami a vojenskými skúsenosťami, ktoré ho priviedli k hľadaniu hlbšieho zmyslu života a k duchovnému obráteniu.
Po mystických zážitkoch a stretnutiach s malomocnými sa František rozhodol žiť v dobrovoľnej chudobe a zasvätil sa službe Bohu a blížnym. Opravoval kostoly v Assisi a žil v súlade s evanjeliovými radami: „Choďte a hlásajte: Priblížilo sa nebeské kráľovstvo… Neberte si nič, ani peniaze, ani šaty, ani obuv…“ K Františkovi sa postupne pridávali ďalší mladí ľudia, až vznikla rehoľa menších bratov - františkáni -, ktorá bola neskôr schválená pápežom Inocentom III.
Spolu s Klarou, assiskou šľachtičnou, založil rád chudobných panien - klarisky. Pre laických veriacich tretí rád, ktorý umožnil žiť evanjelium v každodennom živote. František sa preslávil láskou k eucharistii, prírode a všetkému stvorenstvu, čo symbolizuje jeho známa Pieseň brata slnka (Chválospev stvorenia) a stvárnenie živého betlehema v meste Greccio. Stal sa tiež prvým stigmatizovaným svätcom, keď sa na jeho tele zjavili krvavé stopy Kristovho utrpenia.
Fráter František, pôvodným menom Giovanni di Pietro di Bernardone, bol veľmi priamy. Keď putoval do Sýrie k moslimom počas piatej križiackej výpravy, rozhodol sa pre jednoduchú vec. Počas bojov šiel rovno za sultánom, aby prosil o mier. Keď ho spolu s bratmi zajali, bolo naozaj zázrakom, že ich nezabili. Namiesto toho ho priviedli pred sultána, ktorý bol Františkom a jeho modlitbami očarený. Sultán mu povedal: „Ja môžem konvertovať na tvoju vieru, ktorá je skutočne krásna, ale oboch by nás zabili.“
Františka neskôr stihlo prenasledovanie a mučenie - nie však medzi moslimami, ale medzi vlastnými. Keď sa vrátil do Talianska, počet členov bratstva sa za desať rokov zvýšil na 5000. Nastal tlak, aby toto spoločenstvo bolo kontrolované a prispôsobené vtedajším štandardom. Ľudí poburovala ich prílišná chudoba. Posledné roky Františkovho života tak boli naplnené utrpením a ponížením.
Pozemský život svätého Františka sa skončil večer 3. októbra 1226, čo sa však podľa vtedajšieho vnímania času počítalo už k nasledujúcemu dňu, preto sa jeho sviatok slávi 4. októbra. V roku 1228 ho pápež Gregor IX. vyhlásil za svätého, v roku 1939 ho pápež Pius XII. ustanovil za patróna Talianska a v roku 1980 ho pápež Ján Pavol II. vyhlásil za patróna ekológov.
František z Assisi zostáva symbolom pokory, lásky k blížnym a zodpovednosti za stvorený svet, ktorého posolstvo je stále aktuálne. Je tiež považovaný za patróna chudobných, chromých, slepých, väzňov, ale aj obchodníkov či sociálnych pracovníkov.
František je jednou z najuctievanejších postáv kresťanstva. Zvyčajne je zobrazovaný v hnedom habite s povrazom previazaným okolo pása, na ktorom sú tri uzly symbolizujúce evanjeliové rády chudoby, čistoty a poslušnosti.
Jeho meno si vybral aj Jorge Mario Bergoglio po zvolení za pápeža Františka (v pontifikáte od marca 2013 do svojej smrti v apríli 2025). Bol prvým jezuitským pápežom, prvým pápežom z Latinskej Ameriky a prvým pápežom, ktorý sa narodil alebo vyrastal mimo Európy od čias sýrskeho pápeža Gregora III. z 8. storočia.
Taliani si budú svätého Františka z Assisi opäť pripomínať štátnym sviatkom - vlani to schválil parlament. Tento sviatok prvýkrát zaviedli v roku 1958, ale v roku 1977 ho v rámci úsporných opatrení zrušili.
Po takmer ôsmich storočiach vo februári 2026 prvýkrát verejne vystavili ostatky svätého Františka z Assisi. Jeho rodné mesto v strednom Taliansku, v ktorom žije vyše 27.000 obyvateľov, privítalo pri tejto príležitosti státisíce návštevníkov.
Svätý František zomrel v kaplnke Portiuncula na predmestí mesta Assisi, ktorú františkáni využívali ako svoje ústredie. Po jeho smrti sa táto lokalita stala významným pútnickým miestom. V 16. storočí okolo kaplnky Portiuncula postavili rozsiahlu Baziliku Panny Márie Anjelskej.
