Paralympiáda
Všetky správy o ZPH 2026
Réza Pahlaví žije už roky v exile v USA. Od revolúcie v roku 1979, ktorá zvrhla monarchiu, sa do Iránu nevrátil.
Autor TASR
Paríž 3. marca (TASR) – Syn posledného iránskeho šacha Rezá Pahlaví, ktorý sa prezentuje ako alternatíva v prípade pádu islamskej republiky, v utorok vyzval etnické menšiny v Iráne na jednotu, informovala agentúra AFP. Rovnakú výzvu adresovala Iráncom v rozhovore pre AFP aj vdova po poslednom iránskom šachovi Farah Pahlavíová.
Irán má viac než 85 miliónov obyvateľov a jeho populácia je etnicky rôznorodá. Medzi menšinami sú Azeri, Lúrovia, Kurdi, Arabi Balúčovia či Turkméni. Islamská republika je už dlho obviňovaná z diskriminácie svojich etnických menšín, z ktorých mnohé podporovali po sebe nasledujúce vlny protivládnych protestov. Niektoré – najmä Kurdi a Balúčovia – vedú boj za vlastnú autonómiu.
Pahlaví vo svojom príspevku na sociálnej sieti X všetky menšiny v Iráne ubezpečil, že v krajine pod jeho vedením by neboli diskriminované. Zároveň ich vyzval, aby aktuálnu situáciu nevyužívali na snahy o odtrhnutie.
„Stojíme na prahu pádu tohto režimu. Musíme však ostať ostražití a pripravení, a nedovoliť oportunistickým silám – tým, ktoré už dlhodobo pokukujú po iránskej pôde – zneužiť túto chvíľu,“ vyzval Pahlaví.
Národnostné menšiny označil za neoddeliteľnú súčasť historického a kultúrneho základu Iránu a vyjadril vieru v ich vernosť Iránu, ktorý s jednotou jeho národov a spoločnému odhodlaniu čaká „svetlá budúcnosť“.
Pahlavího matka Farah povedala, že o budúcnosti Iránu sa nesmie rozhodovať mimo jeho hraníc a medzinárodné spoločenstvo by malo podporiť iránsky ľud, a nie sa snažiť vyhovieť „geopolitickým kalkuláciám“. Smrť najvyššieho vodcu Alího Chameneího označila Pahlavíová za „okamih historického významu“, ale upozornila, že to „automaticky neznamená koniec (teokratického) systému“ v Iráne.
Réza Pahlaví žije už roky v exile v USA. Od revolúcie v roku 1979, ktorá zvrhla monarchiu, sa do Iránu nevrátil. Do povedomia verejnosti sa dostal počas celoštátnych protestov v Iráne, ktoré vyvrcholili v januári, keď mnohí ľudia skandovali slogany podporujúce Pahlavího. Iránska opozícia však zostáva rozdelená a etnické menšinové skupiny sa dlhodobo dostávajú do konfliktu s jeho stúpencami.
Irán má viac než 85 miliónov obyvateľov a jeho populácia je etnicky rôznorodá. Medzi menšinami sú Azeri, Lúrovia, Kurdi, Arabi Balúčovia či Turkméni. Islamská republika je už dlho obviňovaná z diskriminácie svojich etnických menšín, z ktorých mnohé podporovali po sebe nasledujúce vlny protivládnych protestov. Niektoré – najmä Kurdi a Balúčovia – vedú boj za vlastnú autonómiu.
Pahlaví vo svojom príspevku na sociálnej sieti X všetky menšiny v Iráne ubezpečil, že v krajine pod jeho vedením by neboli diskriminované. Zároveň ich vyzval, aby aktuálnu situáciu nevyužívali na snahy o odtrhnutie.
„Stojíme na prahu pádu tohto režimu. Musíme však ostať ostražití a pripravení, a nedovoliť oportunistickým silám – tým, ktoré už dlhodobo pokukujú po iránskej pôde – zneužiť túto chvíľu,“ vyzval Pahlaví.
Národnostné menšiny označil za neoddeliteľnú súčasť historického a kultúrneho základu Iránu a vyjadril vieru v ich vernosť Iránu, ktorý s jednotou jeho národov a spoločnému odhodlaniu čaká „svetlá budúcnosť“.
Pahlavího matka Farah povedala, že o budúcnosti Iránu sa nesmie rozhodovať mimo jeho hraníc a medzinárodné spoločenstvo by malo podporiť iránsky ľud, a nie sa snažiť vyhovieť „geopolitickým kalkuláciám“. Smrť najvyššieho vodcu Alího Chameneího označila Pahlavíová za „okamih historického významu“, ale upozornila, že to „automaticky neznamená koniec (teokratického) systému“ v Iráne.
Réza Pahlaví žije už roky v exile v USA. Od revolúcie v roku 1979, ktorá zvrhla monarchiu, sa do Iránu nevrátil. Do povedomia verejnosti sa dostal počas celoštátnych protestov v Iráne, ktoré vyvrcholili v januári, keď mnohí ľudia skandovali slogany podporujúce Pahlavího. Iránska opozícia však zostáva rozdelená a etnické menšinové skupiny sa dlhodobo dostávajú do konfliktu s jeho stúpencami.
