Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 24. apríl 2024Meniny má Juraj
< sekcia Zahraničie

Szijjártó: Europarlament spochybnil funkčnosť maďarskej demokracie

Na archívnej snímke Peter Szijjártó. Foto: TASR – Martin Baumann

Szijjártó uviedol, že celá sankčná politika voči Rusku zlyhala.

Budapešť 15. septembra (TASR) - Schválenie kritickej správy hodnotiacej situáciu právneho štátu v Maďarsku Európskym parlamentom (EP) považuje šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó za "inzultáciu maďarského ľudu, pretože sa ňou spochybňuje funkčnosť demokracie v Maďarsku". Minister vo videu zverejnenom vo štvrtok na Facebooku Bruselu odkázal, aby sa namiesto opakovania nepravdivých obvinení voči Maďarsku zaoberal riešením energetickej krízy, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Szijjártó uviedol, že celá sankčná politika voči Rusku zlyhala. Namiesto vyriešenia problému - viac pol roka po začatí vojny na Ukrajine - sa totiž Európania dostávajú do čoraz ťažšej situácie pre vysoké ceny energií a pre vysokú infláciu.

"Maďari sa už v štyroch parlamentných voľbách za sebou jasne rozhodli, akú budúcnosť chcú pre krajinu," dodal maďarský minister, ktorý uviedol, že jeho krajina si vyprosí, aby sa jednotlivci v Štrasburgu a v Bruseli domnievali, že maďarský ľud nie je dostatočne zrelý na to, aby rozhodoval o svojej vlastnej budúcnosti.

Európsky parlament (EP) vo štvrtok v Štrasburgu schválil kritickú správu hodnotiacu situáciu právneho štátu v Maďarsku. Správu podporilo 433 poslancov, 123 bolo proti a 28 sa zdržalo hlasovania.

Podľa správy francúzskej europoslankyne zo Strany zelených Gwendoline Delbosovej-Corfieldovej Maďarsko sa neustále vzďaľuje od základných hodnôt Európskej únie a namiesto plnohodnotnej demokracie sa mu pre rok 2022 hodí skôr prívlastok „volebná autokracia“. V dokumente sa žiada, aby sa plán obnovy Maďarska zatiaľ neschválil a aby nedošlo k vyplateniu príslušných zdrojov.

Správa založená na analýzach európskych inštitúcií hodnotí fungovanie ústavného systému, nezávislosť súdnictva, korupciu, ochranu osobných údajov a slobodu prejavu názoru, spolčovania sa a náboženstva, ale aj právo na rovnaké zaobchádzanie, práva menšín, migrantov a žiadateľov o azyl a aj hospodárske a sociálne práva.