80. výročie oslobodenia
Všetky správy
Cesta je pomenovaná po Appiovi Claudiovi Caecovi, rímskom cenzorovi, ktorý začal a dokončil prvý úsek, dopĺňa tlačová agentúra Reuters.
Autor TASR
Rím 27. júla (TASR) - Starovekú rímsku cestu Via Appia zapísali v sobotu na zoznam Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Ide už o 60. taliansku lokalitu na tejto prestížnej listine, informuje TASR podľa tlačovej agentúry AP.
S dĺžkou viac ako 800 kilometrov je Via Appia (alebo Appiova cesta), známa ako "kráľovná ciest", najstaršou a najdôležitejšou z veľkých ciest, ktoré stavali starí Rimania od roku 312 pred naším letopočtom.
Via Appia znamenala revolúciu v cestnom staviteľstve a rýchlo sa stala najdôležitejšou trasou spájajúcou Rím s južnou časťou Apeninského polostrova. Tento strategický koridor zabezpečoval prístup za každého počasia a umožňoval légiám Rímskej ríše rýchly presun.
Návrh na jej zaradenie na zoznam Svetového dedičstva UNESCO, ktorý pripravilo talianske ministerstvo kultúry, vyhlásili za úspešný počas 46. zasadnutia Výboru pre svetové dedičstvo, ktoré sa koná v indickom Naí Dillí.
"Pôvodne bola koncipovaná ako strategická cesta na vojenské dobývanie smerom na východ a do Malej Ázie," uviedlo UNESCO. "Via Appia neskôr umožnila rast miest, ktoré spájala, a vznik nových osád, čo uľahčilo poľnohospodársku výrobu a obchod," dodal orgán OSN.
Cesta pozostáva z 22 úsekov a je súborom diel, ktoré ilustrujú "pokročilé technické zručnosti rímskych inžinierov pri výstavbe ciest, stavebných projektoch, infraštruktúre a rozsiahlych melioračných prácach, ako aj rozsiahlom rade monumentálnych stavieb," uviedlo UNESCO.
V súčasnosti je Via Appia nielen veľkým skanzenom, ktorý sa začal budovať v 19. storočí, ale aj obrovskou zelenou plochou, miestom, kam chodia Rimania a turisti tráviť voľný čas, bicyklovať sa, podnikať túry a navštevovať pamiatky. Celá oblasť je chráneným archeologickým parkom.
Cesta je pomenovaná po Appiovi Claudiovi Caecovi, rímskom cenzorovi, ktorý začal a dokončil prvý úsek, dopĺňa tlačová agentúra Reuters.
Taliansky minister kultúry Gennaro Sangiuliano uviedol, že týmto zápisom sa uznáva "univerzálna hodnota mimoriadneho technického diela, ktoré bolo po stáročia nevyhnutné pre obchodnú, spoločenskú a kultúrnu výmenu so Stredomorím a Východom".
S dĺžkou viac ako 800 kilometrov je Via Appia (alebo Appiova cesta), známa ako "kráľovná ciest", najstaršou a najdôležitejšou z veľkých ciest, ktoré stavali starí Rimania od roku 312 pred naším letopočtom.
Via Appia znamenala revolúciu v cestnom staviteľstve a rýchlo sa stala najdôležitejšou trasou spájajúcou Rím s južnou časťou Apeninského polostrova. Tento strategický koridor zabezpečoval prístup za každého počasia a umožňoval légiám Rímskej ríše rýchly presun.
Návrh na jej zaradenie na zoznam Svetového dedičstva UNESCO, ktorý pripravilo talianske ministerstvo kultúry, vyhlásili za úspešný počas 46. zasadnutia Výboru pre svetové dedičstvo, ktoré sa koná v indickom Naí Dillí.
"Pôvodne bola koncipovaná ako strategická cesta na vojenské dobývanie smerom na východ a do Malej Ázie," uviedlo UNESCO. "Via Appia neskôr umožnila rast miest, ktoré spájala, a vznik nových osád, čo uľahčilo poľnohospodársku výrobu a obchod," dodal orgán OSN.
Cesta pozostáva z 22 úsekov a je súborom diel, ktoré ilustrujú "pokročilé technické zručnosti rímskych inžinierov pri výstavbe ciest, stavebných projektoch, infraštruktúre a rozsiahlych melioračných prácach, ako aj rozsiahlom rade monumentálnych stavieb," uviedlo UNESCO.
V súčasnosti je Via Appia nielen veľkým skanzenom, ktorý sa začal budovať v 19. storočí, ale aj obrovskou zelenou plochou, miestom, kam chodia Rimania a turisti tráviť voľný čas, bicyklovať sa, podnikať túry a navštevovať pamiatky. Celá oblasť je chráneným archeologickým parkom.
Cesta je pomenovaná po Appiovi Claudiovi Caecovi, rímskom cenzorovi, ktorý začal a dokončil prvý úsek, dopĺňa tlačová agentúra Reuters.
Taliansky minister kultúry Gennaro Sangiuliano uviedol, že týmto zápisom sa uznáva "univerzálna hodnota mimoriadneho technického diela, ktoré bolo po stáročia nevyhnutné pre obchodnú, spoločenskú a kultúrnu výmenu so Stredomorím a Východom".
