Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 10. apríl 2025Meniny má Igor
< sekcia Zahraničie

Tárnok: Ani víťazstvo Trumpa nezaručí Orbánovi bezkonfliktné vzťahy

Na snímke riaditeľ výskumu Inštitútu stratégie a politiky Johna Lukacsa na maďarskej Univerzite verejných služieb Balázs Tárnok počas rozhovoru pre agentúru TASR o vplyve volieb prezidenta Spojených štátov na americko-maďarské vzťahy v Budapešti 24. októbra 2024. Foto: TASR - Ladislav Vallach

Zdrojom konfliktov by mohli byť čínske investície v Maďarsku. Rastúci vplyv Číny v stredoeurópskom regióne je otázkou,ktorú v USA pozorne sledujú a tento jav zásadne odmietajú demokrati i republikáni.

Budapešť 31. októbra (TASR) - Skutočnosť, že medzi maďarskou vládou premiéra Viktora Orbána a vedením amerických demokratov boli otvorené a ostré konflikty, môže v prípade víťazstva demokratickej kandidátky Kamaly Harrisovej v amerických prezidentských voľbách negatívne vplývať na vzťahy USA s Maďarskom. Ak by vyhral kandidát republikánov Donald Trump, bolo by to oveľa priaznivejšie pre Orbánovu vládu. V rozhovore pre TASR to konštatoval analytik, riaditeľ výskumu Inštitútu stratégie a politiky Johna Lukacsa na Univerzite verejných služieb Balázs Tárnok.

Podľa jeho slov však nemožno tvrdiť, že prípadné zvolenie Trumpa by automaticky prinieslo absolútne bezkonfliktné bilaterálne vzťahy, skôr by sa zmenil charakter konfliktov a neboli by riešené verejne, ale v zákulisí.

Zdrojom konfliktov by mohli byť čínske investície v Maďarsku. Rastúci vplyv Číny v stredoeurópskom regióne je otázkou, ktorú v USA pozorne sledujú a tento jav zásadne odmietajú demokrati i republikáni. Podľa Tárnoka republikáni bojujú proti čínskemu vplyvu omnoho dôraznejšie. "Spor v tejto otázke s Budapešťou sa však zrejme bude riešiť za zatvorenými dverami a v prípade novej republikánskej Trumpovej administratívy z toho bude skôr americko-európsky konflikt, čo by mohlo byť v prospech Budapešti," dodal analytik.

"Ak by vyhrala Harrisová, domnievam sa, že by sa terajšie chladné dvojstranné americko-maďarské vzťahy ešte viac ochladili. Jednou z príčin je práve Orbánova podpora kandidáta republikánov, čo je z hľadiska demokratov zasahovanie do volebnej kampane. Orbán sa pritom objavil nielen v americkej politickej sfére, ale aj v tamojších médiách. Napríklad prostredníctvom relácií konzervatívneho moderátora Tuckera Carlsona sa Orbán v americkej vnútornej politike v pomere k veľkosti svojej krajiny tešil neúmerne vysokej pozornosti," povedal Tárnok.

Podotkol, že Orbán podporuje Trumpa nielen deklaratívne, ale že táto podpora sa prejavuje aj v organizovaní Konferencií konzervatívnej politickej akcie (CPAC) či v dvojstranných stretnutiach Trumpa, ako bývalého prezidenta a kandidáta na tento post s úradujúcim premiérom. Takýchto stretnutí nebolo veľa, s Trumpom ho absolvoval poľský prezident Andrzej Duda, detaily tejto schôdzky však nie sú známe. Medzi Trumpom a Orbánom ich bolo v uplynulých rokoch niekoľko, napríklad aj na Floride.

"V auguste 2020 na konferencii CPAC v texaskom Dallase došlo k veľmi jednoznačnému podporeniu Trumpa Orbánom, ktorý tak aj z pohľadu vplyvu amerických prezidentských volieb na maďarskú zahraničnú i vnútornú politiku stavil na jednu kartu. Domnievam sa, že Orbán vtedy neurobil žiadne kroky pre prípad, že by Trump voľby nevyhral. Každá krajina má síce svoje preferencie v otázke osoby amerického prezidenta, v čase kampane voľby hlavy štátu sa ku kandidátom ale vyjadrujú zdržanlivejšie s vedomím, že bilaterálne i multilaterálne vzťahy budú musieť pokračovať v prípade úspechu ktoréhokoľvek kandidáta. Vláda premiéra Orbána si však zvolila odlišnú cestu, v roku 2016, 2020 a aj od roku 2022, keď Trumpa podporovala mimoriadne zreteľne," spresnil analytik.

"Tak víťazstvo Harrisovej, ako aj víťazstvo Trumpa budú mať výrazný vplyv na Maďarsko a Orbánovu vládu, pričom výhra kandidátky demokratov by mala len negatívny vplyv a Trumpov návrat by mohol mať zmiešaný vplyv," zhrnul Balázs Tárnok.

Prezidentka Murmúová si na UKF prevzala titul doctor honoris causa

Čestný titul jej bol udelený za výnimočný prínos k rozvoju inkluzívneho vzdelávania ako nástroja spoločenskej emancipácie a za posilňovanie demokratických hodnôt.

,aktualizované 

- Vo štvrtok sa v Argentíne začal 24-hodinový generálny štrajk na protest proti úsporným opatreniam, ktoré presadzuje vláda prezidenta Javiera Mileia.

- Slovenská hokejová reprezentácia viedla po úvodnej tretine štvrtkového prípravného zápasu vo švajčiarskom Herisau nad domácim výberom 1:0. Skóre stretnutia otvoril v štvrtej minúte útočník Matej Kašlík.

- Poslanci Národnej rady (NR) SR ukončili vo štvrtok 11. rokovací deň aktuálnej 33. schôdze diskusiou o opozičnom návrhu na zmenu podmienok strategických investícií.

- V bytovom dome na Hagarovej ulici v Bratislave horí kotolňa. Polícia na mieste vykonáva potrebné úkony a evakuuje ľudí z budovy. Na mieste sú aj hasiči. TASR o tom informovala bratislavská krajská policajná hovorkyňa Silvia Šimková.

- Ministri obrany európskych krajín sa vo štvrtok stretli v Bruseli na nových rozhovoroch o možnom nasadení vojakov na Ukrajine s cieľom dohliadať na budúce prímerie s Ruskom.

- Slovenskí futsalisti neuspeli vo štvrtkovom zápase 3. skupiny kvalifikácie o postup na ME 2026 v Litve a Lotyšsku, keď prehrali v Ciorescu s domácim Moldavskom 3:5. Stratili tak šancu prebojovať sa priamo na európsky šampionát.

- Chorvátska vláda vo štvrtok odsúdila postup Srbska, ktoré vyhostilo niekoľkých chorvátskych občanov pre zapojenie sa do protikorupčných študentských protestov.

- Pápež František vo štvrtok nečakane navštívil Baziliku svätého Petra vo Vatikáne s cieľom pozrieť sa na jej rekonštrukciu.

- Poľský veľvyslanec v Rusku vo štvrtok uviedol, že menšia skupina Rusov sa pokúsila narušiť spomienkové podujatie pri príležitosti 15. výročia leteckej tragédie, pri ktorej zahynul poľský prezident Lech Kaczyňski a 95 ďalších ľudí.

- Nórsko plánuje definovať znásilnenie na základe chýbajúceho súhlasu namiesto súčasného dôrazu na násilie, hrozby alebo zneužitie zraniteľnej osoby.

- Španielsky Najvyšší súd vo štvrtok zamietol odvolanie vodcu katalánskych separatistov Carlesa Puigdemonta proti jeho vylúčeniu zo zákona o amnestiách pre podozrenia zo sprenevery verejných financií.

- Európska armáda by nebola adekvátnou náhradou za NATO, uviedol vo štvrtok nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier na návšteve armádneho veliteľstva v západonemeckom meste Koblenz.

- Plénum Národnej rady (NR) SR vo štvrtok odmietlo opozičnú novelu zákona o Fonde na podporu umenia (FPU). Stála za ňou poslankyňa Zora Jaurová (PS). Navrhovala v nej okrem iného presunúť právomoc rozhodovať o poskytovaní dotácií z rady na riaditeľa.

- Do systému štátom podporovaného nájomného bývania môžu byť v budúcnosti zahrnuté aj budovy, ktoré boli prestavané z nebytovej budovy na bytový dom či bytové domy, v ktorých sa menšinovo nachádzajú aj nebytové priestory určené na bývanie.

- Za napadnutie účtu českého premiéra Petra Fialu na sociálnej sieti X hrozia páchateľovi až tri roky väzenia.

- Centrum sociálnych výskumov (CSV) má za cieľ prinášať presné a zrozumiteľné informácie o názoroch a pohľadoch slovenskej verejnosti na spoločenské problémy naprieč politickým spektrom.

- Experti v novej štúdii vydanej vo štvrtok v časopise The Cryosphere varujú, že rakúske ľadovce by sa mohli už v blízkej budúcnosti úplne roztopiť pre klimatickú zmenu.

- Výbor Národnej rady (NR) SR pre nezlučiteľnosť funkcií začal ďalšie dve konania voči ministrovi obrany Robertovi Kaliňákovi (Smer-SD) v súvislosti s domom v Chorvátsku. Pre TASR to uviedla šéfka výboru Veronika Remišová (Slovensko, Za ľudí, KÚ).

- Bavorská Kresťanskosociálna únia (CSU) vo štvrtok ako prvá z troch strán budúcej nemeckej vlády schválila koaličnú dohodu s Kresťanskodemokratickou úniou (CDU) a sociálnymi demokratmi (SPD).

- Koalícia sa pri pozmeňovacích návrhoch o transakčnej dani zachovala pokrytecky a zbabelo. Uviedli to vo štvrtok po parlamentnom hlasovaní predstavitelia opozičných strán hnutie Slovensko a Progresívne Slovensko (PS).