Lusaka 2. mája (TASR) - Valné zhromaždenie (VZ) Organizácie Spojených národov (OSN) vyhlásilo 20. decembra 1993 Svetový deň slobody tlače, ktorý pripadá na 3. máj. Dátum sa viaže k udalosti spred 35 rokov, keď sa 29. apríla až 3. mája 1991 stretli v Namíbii v meste Windhoek africkí novinári na konferencii UNESCO, aby diskutovali o rozvoji nezávislej pluralistickej africkej tlače.
Účastníci konferencie prijali 3. mája tzv. Windhoekovu deklaráciu. Dotýkala sa ochrany a slobody tlače, plurality a nezávislosti médií, ochrany novinárov a rozširovania možností slobody prejavu. Deklaráciu z Windhoeku odobrila aj Generálna konferencia UNESCO na 26. zhromaždení v roku 1991.
Od vyhlásenia tohto svetového dňa sa pod hlavičkou UNESCO konajú konferencie súvisiace so slobodou tlače. V roku 1997 sa k organizovaniu konferencie pridružilo aj odovzdávanie ceny za slobodu tlače pomenovanej po Guillermovi Canovi, kolumbijskom novinárovi, ktorý bol v roku 1986 zavraždený pred redakciou novín El Espectador v Bogote. Laureátom ceny môže byť osoba alebo inštitúcia, ktorá významne prispela k obrane alebo podpore slobody tlače kdekoľvek na svete.
Minuloročným laureátom Ceny Guillerma Cana za slobodu tlače sa stali nikaragujské noviny La Prensa, ktoré sú kritické voči vláde prezidenta Daniela Ortegu. Noviny vychádzajú výhradne online, odkedy nikaragujská polícia v roku 2021 vtrhla do priestorov redakcie a zatkla ich šéfa Juana Lorenza Holmanna, ktorého súd v roku 2022 odsúdil na deväť rokov väzenia a v roku 2023 ho deportoval do Spojených štátov.
Tohtoročná globálna konferencia k Svetovému dňu slobody tlače sa uskutoční 4. - 5. mája v hlavnom meste Zambie v Lusake. Každú konferenciu sprevádza ústredná téma, ktorá sa týka aktuálnych problémov v oblasti žurnalistiky. Tohtoročná téma znie: Tvorba budúcnosti v mieri. Hlavným cieľom konferencie bude analýza vzájomnej závislosti medzi žurnalistikou, technologickým rozvojom a ľudskými právami.
Podľa Správy UNESCO o svetových trendoch za roky 2022 - 2025 zaznamenala sloboda tlače najprudší pokles od roku 2012. Tento pokles je porovnateľný s tým, ktorý bol počas najnestabilnejších období 20. storočia, teda v dobách dvoch svetových vojen a studenej vojny.
Ľudia pracujúci v médiách sa v súčasnosti stretávajú s kybernetickými útokmi a sledovaním, ale aj so zatýkaním či s fyzickým násilím. Autocenzúra vzrástla o viac ako 60 percent, čo je spôsobené strachom z odvetných opatrení - internetovým obťažovaním, zastrašovaním alebo ekonomickými tlakmi.