FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Trump od januárového nástupu do funkcie obnovil svoju „politiku maximálneho tlaku“ na Irán.
Autor TASR
Teherán/Bagdad 9. apríla (TASR) - Irán v uplynulom týždni dodal nové rakety dlhého doletu spojeneckým ozbrojeným skupinám v Iraku, ktoré sú súčasťou tzv. osi odporu. Tvrdia to regionálne spravodajské zdroje zapojené do monitorovania iránsko-irackej hranice, na ktoré sa v správe odvolali britské noviny The Times. TASR o tom informuje podľa spravodajského portálu The Times of Israel (TOI).
Dodávky od vzdušných síl elitných Iránskych revolučných gárd zahŕňajú strely zem-zem, ktoré by mohli doletieť až do Európy, ako aj rakety s plochou dráhou letu Quds 351 a balistické strely Jamal 69.
Jeden zo zdrojov citovaných britskými novinami uviedol, že nové modely rakiet s dlhým doletom neboli nikdy predtým poskytnuté separatistickým militantným skupinám v Iraku, ktoré konajú v zastúpení Iránu a minulý rok zabili amerických i izraelských vojakov pri útokoch dronov na vojenské základne v regióne. „Je to zúfalý krok Iráncov, ktorí riskujú stabilitu Iraku,“ povedal zdroj.
Agentúra Reuters pritom ešte v pondelok informovala, že niekoľko vplyvných Iránom podporovaných milícii v Iraku je pripravených odzbrojiť sa vôbec prvýkrát, aby sa vyhli hrozbe eskalácie konfliktu s administratívou amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý sa medzitým snaží o priame rokovania s Teheránom o iránskom jadrovom programe.
Arabské médiá však neskôr s odvolaním sa na nemenovaného irackého politika napísali, že militanti zložiť zbrane odmietli. To zjavne potvrdil aj regionálny diplomat, ktorého citovali The Times.
"Snahy, ktoré sme videli v posledných 48 hodinách, aby sa vytvoril obraz, že milície sa odzbrojujú, sú ľsťou,“ povedal diplomatický zdroj s tým, že proiránske milície sa obávajú irackej opozície, ktorá nechce, aby sa z Iraku stal Iránom podporovaný štát v štáte po vzore hnutia Hizballáh v Libanone.
Trump od januárového nástupu do funkcie obnovil svoju „politiku maximálneho tlaku“ na Irán. Už počas prvého funkčného obdobia v roku 2018 odstúpil od tzv. jadrovej dohody medzi Iránom a svetovými mocnosťami, uzavretej v roku 2015. Podľa nej sa zmiernili sankcie na Irán výmenou za obmedzenie jeho jadrových aktivít. Teherán v reakcii na odstúpenie USA postupne prestal dodržiavať podmienky dohody a výrazne napredoval v jadrovom vývoji.
Dodávky od vzdušných síl elitných Iránskych revolučných gárd zahŕňajú strely zem-zem, ktoré by mohli doletieť až do Európy, ako aj rakety s plochou dráhou letu Quds 351 a balistické strely Jamal 69.
Jeden zo zdrojov citovaných britskými novinami uviedol, že nové modely rakiet s dlhým doletom neboli nikdy predtým poskytnuté separatistickým militantným skupinám v Iraku, ktoré konajú v zastúpení Iránu a minulý rok zabili amerických i izraelských vojakov pri útokoch dronov na vojenské základne v regióne. „Je to zúfalý krok Iráncov, ktorí riskujú stabilitu Iraku,“ povedal zdroj.
Agentúra Reuters pritom ešte v pondelok informovala, že niekoľko vplyvných Iránom podporovaných milícii v Iraku je pripravených odzbrojiť sa vôbec prvýkrát, aby sa vyhli hrozbe eskalácie konfliktu s administratívou amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý sa medzitým snaží o priame rokovania s Teheránom o iránskom jadrovom programe.
Arabské médiá však neskôr s odvolaním sa na nemenovaného irackého politika napísali, že militanti zložiť zbrane odmietli. To zjavne potvrdil aj regionálny diplomat, ktorého citovali The Times.
"Snahy, ktoré sme videli v posledných 48 hodinách, aby sa vytvoril obraz, že milície sa odzbrojujú, sú ľsťou,“ povedal diplomatický zdroj s tým, že proiránske milície sa obávajú irackej opozície, ktorá nechce, aby sa z Iraku stal Iránom podporovaný štát v štáte po vzore hnutia Hizballáh v Libanone.
Trump od januárového nástupu do funkcie obnovil svoju „politiku maximálneho tlaku“ na Irán. Už počas prvého funkčného obdobia v roku 2018 odstúpil od tzv. jadrovej dohody medzi Iránom a svetovými mocnosťami, uzavretej v roku 2015. Podľa nej sa zmiernili sankcie na Irán výmenou za obmedzenie jeho jadrových aktivít. Teherán v reakcii na odstúpenie USA postupne prestal dodržiavať podmienky dohody a výrazne napredoval v jadrovom vývoji.
