Paríž 19. novembra (TASR) - Rozpočtové škrty v USA by mohli mať za následok vznik „slepých miest“ v systémoch monitorovania Zeme, čo by mohlo na roky ohroziť predpoveď počasia a výskum klímy, varoval v rozhovore pre agentúru AFP podpredseda Globálneho klimatického pozorovacieho systému (GCOS) Peter Thorne. GCOS je síce málo známy, ale kľúčový program, ktorý monitoruje a vyhodnocuje údaje o atmosfére, pevnine a oceánoch, píše TASR.

„Za 30 rokov, čo sa pohybujem v tejto oblasti, sme vždy zaznamenávali postupné zlepšovanie našej schopnosti analyzovať systémy Zeme,“ povedal Thorne, ktorý je zároveň profesorom na Maynoothskej univerzite v Írsku.

„Toto je možno prvýkrát, čo čelíme akútnemu zhoršeniu našej schopnosti monitorovať Zem – a to práve v čase, keď to najviac potrebujeme,“ upozornil.

Pripomenul, že podstatnú časť systému monitorovania Zeme dlhé roky financovali Spojené štáty, ktoré zároveň výrazne prispievali ku globálnej koordinácii. Ak sa nepodarí získať dostatok financií, GCOS bude musieť koncom roka 2027 skončiť.

Thorne priblížil, že v USA už klesol počet meteorologických balónov približne o 13 až 16 percent - stalo sa tak v dôsledku zníženia počtu pracovníkov, ktorí ich vypúšťajú. Upozornil pritom, že negatívny vplyv to má skôr na predpovede v Európe či Ázii než na Ameriku.

„Vaša päť- či desaťdňová predpoveď nezávisí od toho, koľko balónov vypúšťate vo vlastnej krajine, ale od toho, čo sa vypúšťa tam, odkiaľ k vám prichádza počasie. Americká predpoveď závisí od toho, či Japonsko alebo Singapur vypúšťajú svoje meteorologické balóny. Preto potrebujeme koordinovaný systém pozorovaní a globálnu spoluprácu,“ zdôraznil Thorne.

Upozornil, že ak sa zrealizuje čo i len polovica rozpočtových návrhov predkladaných administratívou prezidenta USA Donalda Trumpa, „bude to veľký, veľký problém“. Ozrejmil, že prakticky by sa zrušili všetky budúce kapacity amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) určené na pozorovanie Zeme pomocou družíc a potenciálne by sa výrazne obmedzil aj počet družíc amerického Národného úradu pre oceán a atmosféru (NOAA).

„Mnohé z týchto misií NASA nemajú žiadnu jasnú alternatívu v programoch Európskej vesmírnej agentúry (ESA), japonskej JAXA, indického alebo čínskeho družicového programu,“ uviedol Thorne.

USA podľa neho výrazne prispievajú aj k monitorovaniu oceánov – financujú približne 50 percent programu bójí Argo, ktorý umožnil identifikovať, kam smeruje 90 percent tepla v systéme Zeme.

„Podobne prispievajú k udržiavaniu siete ukotvených bójí v Tichom oceáne, ktorá je kľúčová pre monitorovanie a predpovedanie fenoménu El Nio. Ten má zásadný vplyv na sezónne predpovede v USA v zime, ale aj na tropické oblasti počas celého roka či na predpovede v Afrike, od ktorých závisia rozhodnutia v poľnohospodárstve. Aj toto všetko je ohrozené,“ sumarizoval Thorne.

Vysvetlil, že ak sa jeden alebo viac satelitov NASA či NOAA nevypustí, znamená to zaručenú viacročnú, prípadne viac než desaťročnú prestávku v schopnosti monitorovať Zem. „V niektorých oblastiach jednoducho (akoby) oslepneme,“ varoval. Dodal tiež, že iné misie by umožnili pozorovať Zem ešte lepšie, no neuskutočnia sa. „A aj keby ESA zajtra vyhlásila, že do toho ide naplno a nahradí satelity NASA, trvalo by to najmenej 10 až 15 rokov,“ objasnil.

Thorne označil za mimoriadne dôležité, aby sa pokračovalo v monitorovaní systémov Zeme. Na klimatickej konferencii COP30 v Brazílii na túto problematiku v sobotu upozornili aj odborné komisie a výbory, ktoré podporujú rozhodovanie OSN svojimi technickými a vedeckými poznatkami. Tento panel zdôraznil „životne dôležitý význam“ monitorovania a vytvárania dlhodobých databáz. V návrhu správy zároveň vyjadril znepokojenie z klesajúcej podpory pre monitorovacie siete vrátane GCOS.