MS v hokeji 2026
Všetky správy
Medzi najvýznamnejšiu alternatívu patrí tá, ktorá by povolila začiatok rekonštrukcií v oblastiach palestínskej enklávy okupovanej Izraelom.
Autor TASR
Gaza 1. júna (TASR) - Sprostredkovatelia rokovaní o prímerí v Pásme Gazy sa pokúsia vo štvrtok v Egypte obnoviť rozhovory s palestínskym militantným hnutím Hamas o jeho odzbrojení. Pre spravodajský portál The Times of Israel (TOI) to uviedli dvaja arabskí diplomati zapojení do tohto procesu, informuje TASR.
Rokovania stagnujú, keďže Hamas odmieta prijať návrh Trumpovej Rady mieru, keď tvrdí, že najskôr musí Izrael dodržiavať podmienky prvej fázy prímeria. Izrael totiž pokračuje napriek prímeriu z októbra 2025 v útokoch v Pásme Gazy, pričom obidve strany konfliktu sa z porušovania jeho podmienok obviňujú.
Diplomati tvrdia, že hoci Rada mieru vedená USA nezavrhla možnosť, že rokovania s militantným hnutím by mohli priniesť nejaký výsledok, rada čoraz viac zvažuje alternatívy k 20-bodovému americkému plánu na ukončenie vojny v Pásme Gazy.
Medzi najvýznamnejšiu alternatívu patrí tá, ktorá by povolila začiatok rekonštrukcií v oblastiach palestínskej enklávy okupovanej Izraelom.
Podľa podmienok prímeria medzi Izraelom a Hamasom sa izraelské sily mali stiahnuť k takzvanej „žltej línii“, čím by si ponechali kontrolu „len“ nad 53 percentami tohto palestínskeho územia. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu však vo štvrtok minulý týždeň vyhlásil, že armáde nariadil, aby obsadila 70 percent územia Pásma Gazy, čím porušil podmienky prímeria.
Cieľom týchto alternatívnych návrhov je podľa TOI povzbudiť Palestínčanov, aby opustili Hamasom kontrolované oblasti, a to poskytnutím dočasného ubytovania. Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa predtým odložila tento návrh, keďže viaceré krajiny, ktoré sú potenciálnymi darcami prostriedkov na obnovu palestínskeho územia, vyjadrili obavy, že by tento krok viedol k trvalému rozdeleniu Pásma Gazy. Podľa tvrdení arabských diplomatov sa však do diskusií vracajú viaceré predtým odmietnuté návrhy, keďže Hamas je v rokovaniach o odzbrojení neústupčivý.
Ďalším problémom brzdiacim rokovania je voľba nového lídra Hamasu. Hnutie totiž trvá na tom, že nemôže byť prijaté žiadne konečné rozhodnutie o zložení zbraní predtým, pokiaľ nie je zvolený nový líder.
TOI v tejto súvislosti poznamenal, že voľby sa považujú za tesný súboj medzi Chalílom Hajjom a Chálidom Mašálom. Hajja chce podľa spravodajského portálu, aby Hamas zostal v Gaze dominantnou mocou, zatiaľ čo Mašál je ochotný prijať viac praktickejších krokov s cieľom, aby sa Hamas v dlhodobom horizonte zachoval ako politická entita.
Libanonské noviny al-Achbár začiatkom mája informovali, že členovia Hamasu si za vodcu hnutia, teda šéfa jeho politického úradu, zvolili práve Mašála.
Rokovania stagnujú, keďže Hamas odmieta prijať návrh Trumpovej Rady mieru, keď tvrdí, že najskôr musí Izrael dodržiavať podmienky prvej fázy prímeria. Izrael totiž pokračuje napriek prímeriu z októbra 2025 v útokoch v Pásme Gazy, pričom obidve strany konfliktu sa z porušovania jeho podmienok obviňujú.
Diplomati tvrdia, že hoci Rada mieru vedená USA nezavrhla možnosť, že rokovania s militantným hnutím by mohli priniesť nejaký výsledok, rada čoraz viac zvažuje alternatívy k 20-bodovému americkému plánu na ukončenie vojny v Pásme Gazy.
Medzi najvýznamnejšiu alternatívu patrí tá, ktorá by povolila začiatok rekonštrukcií v oblastiach palestínskej enklávy okupovanej Izraelom.
Podľa podmienok prímeria medzi Izraelom a Hamasom sa izraelské sily mali stiahnuť k takzvanej „žltej línii“, čím by si ponechali kontrolu „len“ nad 53 percentami tohto palestínskeho územia. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu však vo štvrtok minulý týždeň vyhlásil, že armáde nariadil, aby obsadila 70 percent územia Pásma Gazy, čím porušil podmienky prímeria.
Cieľom týchto alternatívnych návrhov je podľa TOI povzbudiť Palestínčanov, aby opustili Hamasom kontrolované oblasti, a to poskytnutím dočasného ubytovania. Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa predtým odložila tento návrh, keďže viaceré krajiny, ktoré sú potenciálnymi darcami prostriedkov na obnovu palestínskeho územia, vyjadrili obavy, že by tento krok viedol k trvalému rozdeleniu Pásma Gazy. Podľa tvrdení arabských diplomatov sa však do diskusií vracajú viaceré predtým odmietnuté návrhy, keďže Hamas je v rokovaniach o odzbrojení neústupčivý.
Ďalším problémom brzdiacim rokovania je voľba nového lídra Hamasu. Hnutie totiž trvá na tom, že nemôže byť prijaté žiadne konečné rozhodnutie o zložení zbraní predtým, pokiaľ nie je zvolený nový líder.
TOI v tejto súvislosti poznamenal, že voľby sa považujú za tesný súboj medzi Chalílom Hajjom a Chálidom Mašálom. Hajja chce podľa spravodajského portálu, aby Hamas zostal v Gaze dominantnou mocou, zatiaľ čo Mašál je ochotný prijať viac praktickejších krokov s cieľom, aby sa Hamas v dlhodobom horizonte zachoval ako politická entita.
Libanonské noviny al-Achbár začiatkom mája informovali, že členovia Hamasu si za vodcu hnutia, teda šéfa jeho politického úradu, zvolili práve Mašála.
