Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 4. jún 2023Meniny má Lenka
< sekcia Zahraničie

Tombiňski: O štatúte Krymu môže rozhodnúť len celoštátne referendum

Ukrajinskí vojaci hliadkujú vstup na vojenskú základňu v čiernomorskom prístave v krymskom Sevastopoli 5. marca 2014. Foto: TASR/AP

Kyjev 6. marca (TASR) - Osud Krymu môže určiť len celoukrajinské referendum, vyhlásil dnes v Kyjeve vyslanec EÚ na Ukrajine Jan Tombiňski v reakcii na principiálne rozhodnutie parlamentu Autonómnej republiky Krym o pripojení polostrova k Rusku.

Dodal, že problematiku zmien štátnych hraníc alebo oddelenia časti územia upravuje 73. článok ukrajinskej ústavy. Uvádza sa tam, že "jedinou cestou (k tomu) je celoukrajinské, celoštátne referendum," zdôraznil Tombiňski. Podľa jeho slov z ústavy veľmi jasne vyplýva, že "referendum v jednej časti Ukrajiny nie je cestou, ako riešiť túto otázku."

Dočasný ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov dnes v Kyjeve označil súčasné vedenie na Kryme za nelegitímne a uviedol, že rozhodnutia prijíma pod nátlakom. Oznámila to dnes jeho kancelária s tým, že k najnovšiemu vývoju na Kryme sa Turčynov vyjadrí neskôr počas dňa.

Na margo legitimity proruského krymského premiéra Sergeja Aksionova Turčynov podľa tlačovej služby uviedol, že jeho zvolenie bolo protizákonné, pretože podľa ústavy kandidatúru na post predsedu autonómnej vlády krymskému parlamentu predkladá prezident.

Ukrajinská Ústredná volebná komisia (ÚVK) dnes informovala, že právna báza na referendum o štatúte Krymu neexistuje. V zákone o celoukrajinskom referende sa totiž uvádza, že zákon o miestnych referendách stratil účinnosť a nové znenie parlament ešte neprijal, uviedol pre agentúru UNIAN člen ÚVK Jurij Dončenko.

Okrem principiálneho vyhlásenia o vstupe Autonómnej republiky Krym do zväzku Ruskej federácie a oznámenia termínu konania referenda o štatúte polostrova dnes krymskí poslanci schválili aj rozhodnutie zaslať ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi a ruskému Federálnemu zhromaždeniu posolstvo v súvislosti s pristúpením autonómnej republiky k Rusku, v ktorom navrhujú začať procedúru vstupu.

Krym neviedol rokovania s Rusko o pričlenení, povedal Konstantinov

Ruská Štátna duma sa bude zaoberať návrhom na zjednodušenie procedúry vstupu nových území do zväzku Ruskej federácie až po referende o štatúte Krymu, uviedol dnes v Moskve predseda výboru pre záležitosti Spoločenstva nezávislých štátov Leonid Sluckij. Poopravil tak dnešné vyjadrenie svojho kolegu, spoluautora návrhu zákona Sergeja Mironova, ktorý uviedol, že Štátna duma by sa návrhom zákona o možnosti pripojenia Autonómnej republiky Krym k Rusku mohla zaoberať už na budúci týždeň.

Sluckij spresnil, že Štátna duma "akékoľvek návrhy zákonov na túto tému posúdi po referende a keď v tejto veci prijme rozhodnutie vedenie krajiny".

Predseda krymského parlamentu Vladimir Konstantinov dnes pred novinármi uviedol, že krymské vedenie neviedlo s Ruskom nijaké predbežné rokovania o pričlenení polostrova k Rusku. Dodal, že dnešné principiálne rozhodnutie musí ešte potvrdiť referendum.

"Dnešné rozhodnutie poslanci prijali ako zodpovední politici. Jednohlasne sa vyslovili za spojenie s Ruskom. Referendum 16. marca, dúfame, potvrdí naše rozhodnutie. Žijeme tu a najlepšie vieme, aká je situácia," uviedol podľa RIA Novosti Konstantinov.

Agentúra Ukrinform napísala, že občania sa budú v referende vyjadrovať k dvom otázkam:
Ruský vojak stráži mólo, kde kotvia dve ukrajinské lode v ukrajinskom Sevastopole 5. marca 2014.
Foto: TASR/AP

- či sa Krymský polostrov má stať súčasťou Ruska s právami subjektu Ruskej federácie,

- alebo či sa má obnoviť účinnosť ústavy republiky Krym z roku 1992 a štatút Krymu ako súčasti Ukrajiny.

V súlade s ústavou z roku 1992 je krymská republika súčasťou Ukrajiny a svoje vzťahy s ňou reguluje prostredníctvom dohovorov a zmlúv, vysvetlila RIA Novosti.

Ukrajinské médiá v súvislosti s rozhodnutiami krymského parlamentu a novej proruskej vlády pripomínajú rozhodnutie oblastného správneho súdu v Kyjeve, ktorý začiatkom týždňa pozastavil účinnosť viacerých rozhodnutí krymského parlamentu, a to vrátane vypísania a konania referenda.

Referendum môže zvýšiť riziko, že napätie bude narastať

Najvyššia komisárka Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pre problematiku národnostných menšín Astrid Thorsová dnes vyslovila obavy, že referendum ohľadom štatútu Krymu môže posilniť riziko vzniku napätia medzi rôznymi národnostnými skupinami na polostrove.

Na základe informácií z Krymu uviedla, že vzťahy medzi príslušníkmi viacerých národností sú slabé, niekedy sú kontakty úplne prerušené. Referendum podľa nej môže zosilniť riziko vypuknutia nepokojov, ak by počas plebiscitu došlo k provokáciám.

Podľa jej poznatkov sa vzťah k etnickým menšinám na Ukrajine nezmenil a prípady fyzických útokov neboli zaznamenané.

Ohrozením životov ruských občanov a po rusky hovoriaceho obyvateľstva pritom horná komora ruského parlamentu - Rada federácie - zdôvodnila svoj súhlas s vyslaním ruských vojsk na Ukrajinu, o čo ju žiadal prezident Vladimir Putin.