Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Aktuálna vlna horúčav je zároveň druhou najdlhšou v dejinách a je len o jeden deň kratšia než 23-dňová epizóda z júla 1983.
Autor TASR
Paríž 19. augusta (TASR) — Hoci sa leto ešte neskončilo, vo Francúzsku bolo od polovice júna zaznamenaných už 52 dní s horúčavami, čo je najviac od začiatku meraní v roku 1947. Vyplýva to z analýzy agentúry AFP založenej na údajoch spoločnosti Météo-France.
Tento údaj výrazne prevyšuje doterajšie rekordy – 33 dní horúčav zaznamenaných v roku 2022 a 22 dní zaznamenaných počas leta v roku 2003.
Krajinu zasiahli v rýchlom slede tri vlny horúčav: 14-dňová v júni, 16-dňová v júli a aktuálna vlna trvajúca už 22 dní, ktorá sa začala koncom júla a k 18. augustu stále nebola oficiálne ukončená.
Takzvaný národný teplotný indikátor (ITN), zostavovaný Météo-France od roku 1947, ktorý sa vypočítava spriemerovaním minimálnych a maximálnych teplôt nameraných počas 24 hodín na 30 meteorologických staniciach rovnomerne rozmiestnených po celom území Francúzska, dosiahol k 18. augustu 24,5 stupňa Celzia.
Od 17. júna mali Francúzi len dve krátke obdobia úľavy trvajúce tri a osem dní.
Rok 2026 sa stal pre Francúzsko rekordným aj v ďalších ukazovateľoch. V dňoch 24. a 25. júna dosiahol ITN na území pevninského Francúzska 30 stupňov, čím bol prekonaný doterajší rekord z roku 2003.
Aktuálna vlna horúčav je zároveň druhou najdlhšou v dejinách a je len o jeden deň kratšia než 23-dňová epizóda z júla 1983. Zároveň je 54. vlnou, ktorá zasiahla Francúzsko od roku 1947, pričom viac ako polovica z nich sa vyskytla po roku 2010.
Météo-France definuje vlnu horúčav ako obdobie, keď teplotný indikátor dosiahne hodnotu aspoň 25,3 stupňa počas najmenej jedného dňa a celoštátny priemer zostane minimálne tri dni po sebe na úrovni 23,4 stupňa alebo viac. Vlna horúčav sa končí, ak ITN klesne pod hranicu 23,4 stupňa počas dvoch po sebe idúcich dní alebo ak klesne pod 22,4 stupňa.
Najzávažnejšou vlnou horúčav vo Francúzsku zostáva napriek tomu tá z augusta 2003, a to na základe ukazovateľa kombinujúceho trvanie a intenzitu horúčav. Extrémne horúčavy prispeli vtedy k viac ako 15.000 úmrtiam, pričom hlavná vlna sa sústredila približne na dva týždne v auguste.
Úrad verejného zdravotníctva (Santé Publique France) v stredu v tejto súvislosti uviedol, že počas tohtoročných vĺn horúčav bolo zaznamenaných 7307 nadúmrtí. Medzi 2. a 22. júlom úrad evidoval 1243 nadúmrtí, v období od 17. do 30. júna ich pribudlo 5764 a 300 sa vyskytlo počas prvej vlny horúčav na konci mája.
Takmer tri štvrtiny nadúmrtí sa týkali ľudí vo veku 75 rokov a viac, no zvýšená úmrtnosť sa prejavila vo všetkých vekových kategóriách od 45 rokov, uviedlo ministerstvo zdravotníctva.
Úrad verejného zdravotníctva upozornil, že príčiny úmrtí sú rôzne a ich priama súvislosť s horúčavami zatiaľ nie je definitívne potvrdená. Konečné hodnotenie bude k dispozícii na jeseň.
Tento údaj výrazne prevyšuje doterajšie rekordy – 33 dní horúčav zaznamenaných v roku 2022 a 22 dní zaznamenaných počas leta v roku 2003.
Krajinu zasiahli v rýchlom slede tri vlny horúčav: 14-dňová v júni, 16-dňová v júli a aktuálna vlna trvajúca už 22 dní, ktorá sa začala koncom júla a k 18. augustu stále nebola oficiálne ukončená.
Takzvaný národný teplotný indikátor (ITN), zostavovaný Météo-France od roku 1947, ktorý sa vypočítava spriemerovaním minimálnych a maximálnych teplôt nameraných počas 24 hodín na 30 meteorologických staniciach rovnomerne rozmiestnených po celom území Francúzska, dosiahol k 18. augustu 24,5 stupňa Celzia.
Od 17. júna mali Francúzi len dve krátke obdobia úľavy trvajúce tri a osem dní.
Rok 2026 sa stal pre Francúzsko rekordným aj v ďalších ukazovateľoch. V dňoch 24. a 25. júna dosiahol ITN na území pevninského Francúzska 30 stupňov, čím bol prekonaný doterajší rekord z roku 2003.
Aktuálna vlna horúčav je zároveň druhou najdlhšou v dejinách a je len o jeden deň kratšia než 23-dňová epizóda z júla 1983. Zároveň je 54. vlnou, ktorá zasiahla Francúzsko od roku 1947, pričom viac ako polovica z nich sa vyskytla po roku 2010.
Météo-France definuje vlnu horúčav ako obdobie, keď teplotný indikátor dosiahne hodnotu aspoň 25,3 stupňa počas najmenej jedného dňa a celoštátny priemer zostane minimálne tri dni po sebe na úrovni 23,4 stupňa alebo viac. Vlna horúčav sa končí, ak ITN klesne pod hranicu 23,4 stupňa počas dvoch po sebe idúcich dní alebo ak klesne pod 22,4 stupňa.
Najzávažnejšou vlnou horúčav vo Francúzsku zostáva napriek tomu tá z augusta 2003, a to na základe ukazovateľa kombinujúceho trvanie a intenzitu horúčav. Extrémne horúčavy prispeli vtedy k viac ako 15.000 úmrtiam, pričom hlavná vlna sa sústredila približne na dva týždne v auguste.
Úrad verejného zdravotníctva (Santé Publique France) v stredu v tejto súvislosti uviedol, že počas tohtoročných vĺn horúčav bolo zaznamenaných 7307 nadúmrtí. Medzi 2. a 22. júlom úrad evidoval 1243 nadúmrtí, v období od 17. do 30. júna ich pribudlo 5764 a 300 sa vyskytlo počas prvej vlny horúčav na konci mája.
Takmer tri štvrtiny nadúmrtí sa týkali ľudí vo veku 75 rokov a viac, no zvýšená úmrtnosť sa prejavila vo všetkých vekových kategóriách od 45 rokov, uviedlo ministerstvo zdravotníctva.
Úrad verejného zdravotníctva upozornil, že príčiny úmrtí sú rôzne a ich priama súvislosť s horúčavami zatiaľ nie je definitívne potvrdená. Konečné hodnotenie bude k dispozícii na jeseň.
