Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Prvýkrát za viac než desaťročie sa vo vládnej väčšine nenachádza hlavná bosnianska nacionalistická Strana demokratickej akcie (SDA), všíma si AP.
Autor TASR
Sarajevo 26. januára (TASR) - Bosniansky parlament schválil v stredu novú vládu, na čele ktorej bude vôbec prvá žena na poste premiéra v tejto balkánskej krajine, etnická Chorvátka Borjana Krištová. Došlo k tomu tri mesiace po voľbách, informuje vo štvrtok TASR na základe správy agentúry AP.
Vládu podporili poslanci z desiatich politických strán, ktorí prekonali svoje ideologické rozpory a po októbrových voľbách sformovali v tejto etnicky rozdelenej krajine koalíciu. Tá na základe ústavy Bosny a Hercegoviny zahŕňa zástupcov zo všetkých troch hlavných etnických skupín - Bosniakov, Chorvátov i Srbov.
Európska únia v decembri minulého roka rozhodla o zaradení Bosny na zoznam oficiálnych kandidátov na vstup do bloku 27 štátov, a to napriek kritike spôsobu vedenia krajiny.
Krištovej nová vláda bude musieť v rámci prístupového procesu prijať a implementovať množstvo politických, sociálnych a ekonomických reforiem.
Prvýkrát za viac než desaťročie sa vo vládnej väčšine nenachádza hlavná bosnianska nacionalistická Strana demokratickej akcie (SDA), všíma si AP. V novom kabinete sú však zastúpené nacionalistické strany Chorvátov a bosnianskych Srbov - Krištovej Chorvátske demokratické spoločenstvo Bosny a Hercegoviny (HDZ) a Strana nezávislých sociálnych demokratov (SNSD) vedená bosnianskosrbským proruským politikom Miloradom Dodikom.
V rámci koaličnej zmluvy sa HDZ a SNSD zaviazali, že sa sústredia na riešenie kľúčových problémov krajiny, a nie na etnické napätie, ktoré vrie pod povrchom od skončenia krvavej občianskej vojny v Bosne v rokoch 1992-95.
Proces rozširovania EÚ v uplynulých rokoch stagnoval, píše AP. Od ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu však predstavitelia Únie naznačujú, že zintenzívnenie vzťahov bloku s krajinami západného Balkánu je pre bezpečnosť Európy dôležitejšie než kedykoľvek predtým.
Vládu podporili poslanci z desiatich politických strán, ktorí prekonali svoje ideologické rozpory a po októbrových voľbách sformovali v tejto etnicky rozdelenej krajine koalíciu. Tá na základe ústavy Bosny a Hercegoviny zahŕňa zástupcov zo všetkých troch hlavných etnických skupín - Bosniakov, Chorvátov i Srbov.
Európska únia v decembri minulého roka rozhodla o zaradení Bosny na zoznam oficiálnych kandidátov na vstup do bloku 27 štátov, a to napriek kritike spôsobu vedenia krajiny.
Krištovej nová vláda bude musieť v rámci prístupového procesu prijať a implementovať množstvo politických, sociálnych a ekonomických reforiem.
Prvýkrát za viac než desaťročie sa vo vládnej väčšine nenachádza hlavná bosnianska nacionalistická Strana demokratickej akcie (SDA), všíma si AP. V novom kabinete sú však zastúpené nacionalistické strany Chorvátov a bosnianskych Srbov - Krištovej Chorvátske demokratické spoločenstvo Bosny a Hercegoviny (HDZ) a Strana nezávislých sociálnych demokratov (SNSD) vedená bosnianskosrbským proruským politikom Miloradom Dodikom.
V rámci koaličnej zmluvy sa HDZ a SNSD zaviazali, že sa sústredia na riešenie kľúčových problémov krajiny, a nie na etnické napätie, ktoré vrie pod povrchom od skončenia krvavej občianskej vojny v Bosne v rokoch 1992-95.
Proces rozširovania EÚ v uplynulých rokoch stagnoval, píše AP. Od ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu však predstavitelia Únie naznačujú, že zintenzívnenie vzťahov bloku s krajinami západného Balkánu je pre bezpečnosť Európy dôležitejšie než kedykoľvek predtým.
