Londýn/Bratislava 24. mája (TASR) - Londýnska vyššia spoločnosť milovala jeho vtipné komentáre, bonmoty, či inteligentným humorom hýriace divadelné hry. Jeho šarm a schopnosť pútavo konverzovať mu otvorila dvere do najvyšších kruhov. Oscar Wilde, básnik, prozaik, dramatik, dandy a milovník extravagancie okúsil však nielen záujem vplyvných a mocných, ale aj ich odvrhnutie. Pre ľúbostný vzťah s mladíkom z aristokratických kruhov.

Homosexualita sa v tom čase verejne netolerovala, práve naopak, prísne trestala. Miláčika londýnskej smotánky napokon odsúdili za obscénnosť na dva roky väzenia. Po odpykaní trestu Wilde zakrátko zomrel ako opustený a chudobný muž, ktorého meno nesmeli nosiť ani jeho synovia.

Oscar Wilde sa narodil 16. októbra 1854 v Dubline a do ovládnutia londýnskych salónov sa pustil po skončení štúdia na Magdalen College v Oxforde. Spočiatku pútal pozornosť hlavne oblečením. Bol jedným z najvýstrednejších predstaviteľov prúdu, známeho ako „estétske hnutie“. Hlásal reformu obliekania, pričom tvrdil, že tá je dôležitejšia ako náboženská reforma. V roku 1884 sa oženil s finančne zabezpečenou Constance Lloydovou, s ktorou mal dve deti.

Londýnsku vyššiu spoločnosť si napokon podmanil nielen extravaganciou, ale aj literárnou tvorbou, či už románom Portrét Doriana Graya (1890), no predovšetkým komédiami Vejár lady Windermerovej (1892), Aké dôležité je mať Filipa (1895) a Ideálny manžel (1895).

Škandál, z ktorého sa stal súdny proces, postihol Wilda na vrchole nielen umeleckom, ale aj materiálnom. O jeho náklonnosti k rovnakému pohlaviu sa však klebetilo už predtým. Po jeho boku sa totiž nezriedka objavoval kanadský mladík, obchodník s umením Robert Ross. Súdny proces, ktorý leva salónov zničil, však súvisel s iným mladíkom. V roku 1891 sa totiž zoznámil s mladým aristokratom Alfredom Douglasom, tretím synom markíza z Queensberry, ktorý bol známy svojou drsnou až neľudskou povahou.

Najprv Wilde zažaloval markíza za ohovárania, ale proces sa po troch dňoch skončil pre spisovateľa neúspechom. Markíz sa následne obrátil na prokuratúru, ktorej predložil vyhlásenia svedkov, z ktorých boli niektorí podplatení. Na Wilda vydali zatykač a 5. apríla 1895 ho zatkli, pričom vtedajšie policajné a justičné orgány odmietli jeho prepustenie na kauciu. Od Wilda sa odvrátili takmer všetci, ktorí ho predtým zbožňovali. Prestali sa k nemu hlásiť, pálili listy, ničili dôkazy známosti.

Proces s pokryteckým pozadím sa so spisovateľom začal 26. apríla 1895 a vyvrcholil 25. mája toho istého roku jeho odsúdením na dva roky väzenia. Prvých šesť mesiacov strávil Wilde vo väzení vo Wandsworte v južnom Londýne a zvyšok trestu vo väznici v Readingu. Prepustili ho 19. mája 1897. V jednej zo svojich posledných básni Balada o žalári v Readingu (1898) opísal krutý väzenský život, ktorému bol vystavený.

Ihneď po prepustení odcestoval do Francúzska, kde väčšinu z posledných troch rokov svojho života strávil v Paríži. Niekdajší bonviván žil zväčša z darov svojich posledných priateľov a aj z láskavosti hotelierov. Krátko pred smrťou s humorom poznamenal: „Zomieram nad svoje pomery“.

Oscar Wilde zomrel 30. novembra 1900 v parížskom hoteli d'Alsace bez toho, aby zaplatil účet. Ešte na smrteľnej posteli 46-ročný spisovateľ vtipkoval o nenávidených hotelových kvetinkových tapetách.