Washington 20. januára (TASR) - Republikán Donald Trump sa v pondelok po zložení prísahy oficiálne stane v poradí 47. prezidentom Spojených štátov. Do Bieleho domu, o ktorý v novembrových voľbách bojoval s viceprezidentkou Kamalou Harrisovou, sa vráti po štyroch rokoch. O priebehu dňa inaugurácie informuje TASR.

Inaugurácia staronového amerického prezidenta sa podľa stanice BBC pre predpokladané nízke teploty pod bodom mrazu uskutoční v rotunde budovy Kapitolu. Posledným prezidentom, ktorý zložil prísahu v interiéri, bol Ronald Reagan v roku 1985. Hudobné vystúpenia a úvodné príhovory sa začnú o 9.30 h miestneho času (15.30 h SEČ). Trump a jeho budúci viceprezident J. D. Vance prísahy zložia počas slávnostného ceremoniálu, ktorého začiatok je naplánovaný na 12.00 h miestneho času (18.00 h SEČ).

Trump následne vystúpi s inauguračným prejavom, v ktorom predstaví svoje ciele na najbližšie štyri roky. V rozhovoroch hovoril, že jeho zámerom je, aby bol prejav povzbudivý a zjednocujúci. Potom sa presunie do prezidentskej miestnosti, ktorá sa nachádza v blízkosti Senátu, aby podpísal príslušné dokumenty. Po obede s lídrami Kongresu sa prezident a viceprezident vydajú na východné schody Kapitolu, kde si majú prezrieť vojenské jednotky. Prezidentský pochod sa uskutoční v neďalekej športovej aréne Capitol One. Tá bude otvorená aj na priamy prenos inauguračného prejavu.

Vo večerných hodinách sa Trump zúčastní na troch inauguračných plesoch vo Washingtone - na Plese najvyššieho veliteľa amerických ozbrojených síl, Plese slobody a Plese hviezd. Očakáva sa, že na všetkých troch vystúpi s prejavom.

Oficiálne udalosti hradí Trumpov inauguračný výbor, ktorý je zodpovedný za pokrytie všetkých nákladov okrem slávnostnej prísahy v Kapitole. Tú hradia daňoví poplatníci. Podľa médií sa tento rok výboru podarilo vyzbierať vyše 170 miliónov dolárov. V roku 2017 to bolo o približne 60 miliónov menej.

Do Washingtonu by mohlo podľa miestnych a federálnych úradov v deň inaugurácie prísť viac než 200.000 ľudí. Medzi nimi sú podľa BBC zrejme zarátaní Trumpovi priaznivci aj protestujúci. Inauguračný výbor v piatok po oznámení, že sa ceremónia presúva do interiéru informoval držiteľov vstupeniek, že prevažná väčšina hostí sa nebude môcť ceremónie zúčastniť osobne, pretože sa do rotundy Kapitolu všetci nezmestia. Divákov vyzvala, aby inauguráciu sledovali z iných vnútorných priestorov.

Na samotnom slávnostnom akte zloženia prísahy sa tradične zúčastní súčasný prezident USA Joe Biden spolu s prvou dámou Jill, ako aj viceprezidentka Harrisová s manželom Dougom Emhoffom. Na zozname hostí sú často bývalí prezidenti a prvé dámy. Michelle Obamová ale podľa svojej kancelárie tohtoročnú inauguráciu vynechá. Exprezident Barack Obama by podľa očakávania prísť mal, podobne aj jeho predchodca George W. Bush s manželkou Laurou.

Trump podľa Reuters narušil zaužívanú prax a na ceremóniu pozval niekoľko zahraničných lídrov. V minulosti sa na inaugurácii nezúčastňovali z bezpečnostných dôvodov a namiesto seba posielali diplomatov. Účasť zatiaľ potvrdili napríklad argentínsky prezident Javier Milei a talianska premiérka Giorgia Meloniová. Pozvanie dostal aj čínsky prezident Si Ťin-pching, namiesto seba ale posiela vyslanca.

Americké médiá informovali, že na ceremónii by mali byť prítomní aj americkí miliardári a podnikatelia v oblasti technológií Elon Musk, Jeff Bezos a Mark Zuckerberg. Údajne tam bude aj generálny riaditeľ siete TikTok Čou Šou-c', a to iba deň po tom, čo v USA vstúpil do platnosti zákaz tejto platformy, ktorú vlastní čínska materská spoločnosť ByteDance.

Ako napísala agentúra Reuters, deň inaugurácie je podľa tradície venovaný prevažne pompéznosti. Jeden prezident opúšťa Biely dom a druhý sa doň sťahuje. Trump sa však tiež zaviazal, že už v prvý deň svojho pôsobenia v úrade podpíše množstvo nariadení, ktoré sa týkajú rôznych záležitostí – od bezpečnosti hraníc USA až po ťažbu ropy a zemného plynu.

Trump do prezidentského úradu zasadol prvýkrát v roku 2017. Mandát sa neúspešne pokúšal obhájiť aj o takmer štyri roky neskôr, vo voľbách v roku 2020 ho ale porazil súčasný prezident Biden. Trump sa na jeho inaugurácii nezúčastnil.

Prvá inaugurácia amerického prezidenta sa konala v apríli 1789 v New Yorku

Prvý prezident Spojených štátov amerických George Washington mal inauguráciu 30. apríla 1789 v New Yorku. Jeho druhá inaugurácia sa konala 4. marca 1793, pričom 4. marec sa zvolil aj ako pripomenutie dňa, keď Ústava USA nadobudla účinnosť v roku 1788. TASR prináša dokumentačný materiál v súvislosti s inauguráciou 47. amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Štvrtý marec bol inauguračným dňom do roku 1933, keď nadobudol platnosť 20. dodatok americkej ústavy, na základe ktorého sa za deň prezidentskej inaugurácie určil 20. január. Ak 20. januára pripadá na nedeľu, tak sa verejná inaugurácia koná v pondelok 21. januára. Prvým prezidentom, ktorý zložil sľub 20. januára, bol Franklin D. Roosevelt v roku 1937.

Podľa prvého odseku 20. dodatku ústavy sa funkčné obdobie amerického prezidenta začína 20. januára o 12.00 h miestneho času. Súčasťou inaugurácie je zloženie prísahy. "Slávnostne prisahám, že budem čestne vykonávať funkciu prezidenta Spojených štátov a podľa svojich síl budem zachovávať, strážiť a brániť Ústavu Spojených štátov," uvádza sa v jej texte.

Nový prezident podľa tradície skladá sľub do rúk predsedu Najvyššieho súdu USA. Súčasným predsedom je John Glover Roberts, ktorý bol vykonávateľom inaugurácie prezidenta Baracka Obamu (2009 a 2013), Donalda Trumpa (2017) a Joea Bidena (2021).

Inaugurácia sa väčšinou koná vo Washingtone, mimo hlavného mesta USA sa doteraz uskutočnila šesťkrát. Výnimkou bola už historicky prvá z 30. apríla 1789, keď prísahu zložil George Washington do rúk vtedajšieho starostu New Yorku. Taktiež pridal slová k textu prísahy "K tomu nech mi dopomáha Boh," ktoré odvtedy prezidenti opakujú.

Historicky druhá prezidentská inaugurácia sa konala už 4. marca v roku 1793 vo Filadelfii a prezidentom sa stal opäť Washington. Počas inaugurácie predniesol aj doteraz najkratší inauguračný prejav, ktorý obsahoval 135 slov. Naopak najdlhší prejav mal v poradí 9. prezident William Henry Harrison 4. marca 1841 - obsahoval 8445 slov a čítal ho viac ako 90 minút. Tri týždne po prejave však zomrel, a tak jeho funkčné obdobie trvalo doteraz najkratšie (32 dní).

Nezvyčajné boli prísahy Calvina Coolidgea a Lyndona B. Johnsona, ktoré sa konali mimo Washingtonu. Calvin Coolidge, 30. prezident, bol v čase svojej inaugurácie viceprezidentom 29. prezidenta Warrena G. Hardinga a jeho prísaha sa uskutočnila v Plymouth Notch, kde sa nachádzal v čase smrti Hardinga, ktorý zomrel 2. augusta 1923. Coolidge prísahu zložil do rúk svojho otca, notára a sudcu, v noci na 3. augusta 1923. Správa o náhlom úmrtí Hardinga ho totiž zastihla počas návštevy rodičov. Slávnostnú a verejnú prísahu zložil 21. augusta 1923.

Lyndon B. Johnson, 36. prezident, zase zložil prísahu na palube lietadla Air Force One v Dallase, krátko po zastrelení 35. prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho. Inaugurácia Johnsona bola prvou, ktorú vykonala žena - vtedajšia federálna sudkyňa Sarah T. Hughes.

Prvým prezidentom, ktorého inaugurácia sa konala vo Washingtone, bol Thomas Jefferson, ktorý 4. marca 1801 prisahal v budove Kapitolu, kde americký Kongres prvýkrát zasadal 17. novembra 1800.

Do dejín vošla slávna veta z inauguračného prejavu 35. prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho z 20. januára 1961. "Nepýtajte sa, čo pre vás môže urobiť vaša vlasť. Pýtajte sa, čo pre svoju vlasť môžete urobiť vy," povedal vtedy.

Prvou inauguráciou zachytenou na fotografii bola prísaha 15. prezidenta Jamesa Buchanana z roku 1857. Inaugurácia Williama McKinleyho z roku 1897 je zasa považovaná za prvú, ktorú zachytili na filmový pás. Harry S. Truman bol prvým prezidentom, ktorého inauguráciu z 20. januára 1949 vysielala televízia.

Podľa tradície založenej Washingtonom skladajú prezidenti sľub s rukou na Biblii. Výnimkou boli Chester A. Arthur (1881) a Theodore Roosevelt (1901). Barack Obama zasa napríklad prisahal na rovnakú Bibliu ako prezident Abraham Lincoln, ktorý zrušil otroctvo.

Niektorí prezidenti zložili sľub dva razy - súkromne a verejne. Prvým bol Rutheford B. Hayes, ktorý prvýkrát prisahal 3. marca 1877 na súkromnom podujatí a o dva dni verejne na schodoch Kapitolu.

Dva razy zložil sľub aj Ronald Reagan 20. a 21. januára 1985 (20. januára bola totiž nedeľa) a z podobného dôvodu 20. a 21. januára 2013 aj Barack Obama. Ten druhýkrát opakoval aj slová prísahy z 20. januára 2009. Urobil tak na žiadosť najvyššieho sudcu Robertsa, pretože po ňom prvý raz zopakoval text sľubu s nesprávnym slovosledom.

Slávnostnou inauguráciou začne v pondelok 20. januára svoje funkčné obdobie nový prezident USA Donald Trump a spolu s ním aj viceprezident James David Vance. Trump vo funkcii vystrieda Joea Bidena, Vance nahradí Kamalu Harrisovú. Tá v prezidentských voľbách z 5. novembra 2024 ako demokratická kandidátka prehrala v súboji s Trumpom.

Analytik: Trumpova zahraničná politika bude návratom k dôrazu na národné záujmy

V pondelok večer bude republikán Donald Trump inaugurovaný za 47. prezidenta Spojených štátov. Analytik Petr Boháček z Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO) v rozhovore pre TASR uviedol, že Trumpova zahraničná politika sa počas jeho druhého funkčného obdobia zameria na návrat k jasnému dôrazu na národné záujmy USA. Preferovať bude najmä pragmatické a účelové partnerstvá, ktoré budú reflektovať ich vlastné strategické ciele.

Podľa analytika sa v prvých dňoch a týždňoch svojho druhého prezidentského mandátu Trump zameria najmä na konflikty v Pásme Gazy a na Ukrajine. "Trump bude chcieť posilniť svoju pozíciu štátnika, ktorý dokáže priniesť veľké dohody," tvrdí Boháček. V Gaze sa Trump pokúsi o prímerie a stabilizáciu situácie, i keď tento proces bude podľa neho narážať na rad prekážok.

V otázke Ukrajiny český analytik neočakáva, že by Trump vyhovel požiadavkám ruského prezidenta Vladimira Putina, ako si mnohí myslia. "Naopak bude hľadať riešenia, ktoré bude prezentovať ako víťazstvo pre USA, napríklad tlakom na ukončenie vojny prostredníctvom kompromisov, ktoré nezahŕňajú úplnú kapituláciu Ukrajiny," povedal Boháček.

Vo svete v uplynulých dňoch rezonovali najmä Trumpove kontroverzné vyjadrenia ohľadom Grónska, Panamy a Kanady. Trump opakovane vyhlásil, že chce získať Grónsko, ktoré je autonómnym územím Dánska, pod kontrolu USA a nevylúčil ani vojenskú intervenciu.

Analytik sa domnieva, že v uplynulom čase došlo k posunu vnímania americkej zahraničnej politiky, za ktorý môže medzinárodne nepopulárny Trump. "Realita je však taká, že iba ukazuje Spojené štáty také, aké vždy boli. USA vždy konali vo svojom vlastnom záujme a často dokázali tento záujem prezentovať ako súčasť medzinárodného liberálneho poriadku alebo ako prospešný pre svojich spojencov," uviedol.

Tento rámec sa podľa Boháčka mení a najmä európski spojenci neboli doteraz plne pripravení na novú realitu na rozdiel od juhoamerických a ázijských štátov, ktoré už majú historickú skúsenosť s asertívnejšou americkou politikou. Trump zrejme bude viac využívať ekonomický a vojenský nátlak, ale tento posun nepovažuje expert za novinku. Výroky na adresu Kanady, Grónska a Panamy vníma ako vedľajšie a ich cieľom je ukázať, že Trump je stále netradičný.

Boháček taktiež upozorňuje, že Trumpove druhé funkčné obdobie prichádza v období, keď multipolarita a geopolitická rivalita redefinujú medzinárodný systém. "Západný svet, ktorý dominoval viac ako 500 rokov, prechádza výrazným oslabením," tvrdí. "Európa v tomto kontexte stráca svoj vplyv a nepôsobí ako skutočný geopolitický aktér. Spojné štáty napriek svojej stále značnej sile zažívajú relatívne oslabenie svojej globálnej pozície," konštatoval analytik. Tento pokles je podľa neho spôsobený vnútornými problémami a rastúcou konkurenciou zo strany Číny, Ruska a iných regionálnych aktérov.

Trumpova administratíva sa preto podľa analytika v tomto kontexte pravdepodobne zameria na vyvažovanie svojej slabšej pozície "návratom k jasnému dôrazu na národné záujmy". Súčasťou tohto prístupu je "redefinícia aliancií, väčší dôraz na bilaterálne vzťahy a obmedzená ochota investovať do dlhodobých multilaterálnych záväzkov". Boháček tvrdí, že posun USA od multilaterálneho k národne orientovanému prístupu taktiež ukazuje, ako mocenské vákuum v multipolárnom svete pretvára medzinárodné vzťahy.

Trumpova administratíva bude preferovať "pragmatické a účelové partnerstvá, ktoré reflektujú jej vlastné strategické ciele, čo môže skomplikovať spoluprácu s Európou, pokiaľ sa nezmení jej prístup". Európa bude musieť prehodnotiť svoj postoj a nájsť spôsob, ako sa stať aktívnym hráčom v meniacom sa geopolitickom prostredí, inak riskuje, že sa stane iba divákom v dynamike, ktorú budú určovať iné veľmoci, uzatvára Boháček.