MS vo futbale 2026
Všetky správy
Bude to prvý ohňostroj na Mount Rushmore od roku 2020, keď sa Trump zúčastnil na oslavách ešte počas svojho prvého funkčného obdobia.
Autor TASR
Washington 25. júna (TASR) - Šéf Bieleho domu Donald Trump sa budúci piatok zúčastní na oslavách 250. výročia nezávislosti USA na hore Mount Rushmore, pod vytesaným súsoším štyroch bývalých prezidentov, oznámili vo štvrtok organizátori. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Očakáva sa, že súčasťou podujatia v predvečer Dňa nezávislosti (4. júla) budú vojenské kapely, prelety lietadiel, pocty ozbrojeným silám a prejav republikánskeho prezidenta.
Bude to prvý ohňostroj na Mount Rushmore od roku 2020, keď sa Trump zúčastnil na oslavách ešte počas svojho prvého funkčného obdobia.
„Spoločne usporiadame najväčšiu narodeninovú oslavu v histórii našej krajiny a oslávime americké dedičstvo slobody, nezávislosti a spravodlivosti pre všetkých,“ povedal guvernér Južnej Dakoty Larry Rhoden.
Podľa agentúry AFP majú oslavy pri Mount Rushmore pre Trumpa osobitný význam, keďže už dlhodobo prejavuje fascináciu pamätníkmi, prezidentskou symbolikou a svojím vlastným miestom v histórii, konštatuje AFP.
Členka Snemovne reprezentantov za americký štát Florida Anna Paulina Lunaová vlani dokonca predložila návrh zákona, v ktorom navrhovala, aby sa Trumpova podobizeň stala súčasťou súsošia prezidentov na tejto hore - myšlienka, o ktorej prezident ešte predtým povedal, že je to „dobrý nápad“.
Trumpova administratíva sa taktiež snažila zanechať svoju stopu na verejných priestranstvách a inštitúciách vo Washingtone, a to napríklad pridaním jeho mena na fasádu a do loga Kennedyho centra múzických umení vo Washingtone, kým sudca nerozhodol, že tento krok bol nezákonný.
Samotná hora Mount Rushmore zostáva sporným miestom. Domorodé skupiny v roku 2000 protestovali proti ohňostroju a Správa národných parkov už skôr upozornila na obavy miestnych kmeňov, ako aj na riziká súvisiace s lesnými požiarmi a následky pre životné prostredie v súvislosti s realizáciou ohňostroja na tomto mieste.
Súsošie sa nachádza v blízkosti mesta Keystone v štáte Južná Dakota. Sochy boli vytesané priamo do žulového skalného masívu v rokoch 1927–41 a zobrazujú hlavy štyroch prezidentov: Georgea Washingtona (1732–1799), Thomasa Jeffersona (1743–1826), Theodora Roosevelta (1858–1919) a Abrahama Lincolna (1809–1865), pripomína TASR.
Očakáva sa, že súčasťou podujatia v predvečer Dňa nezávislosti (4. júla) budú vojenské kapely, prelety lietadiel, pocty ozbrojeným silám a prejav republikánskeho prezidenta.
Bude to prvý ohňostroj na Mount Rushmore od roku 2020, keď sa Trump zúčastnil na oslavách ešte počas svojho prvého funkčného obdobia.
„Spoločne usporiadame najväčšiu narodeninovú oslavu v histórii našej krajiny a oslávime americké dedičstvo slobody, nezávislosti a spravodlivosti pre všetkých,“ povedal guvernér Južnej Dakoty Larry Rhoden.
Podľa agentúry AFP majú oslavy pri Mount Rushmore pre Trumpa osobitný význam, keďže už dlhodobo prejavuje fascináciu pamätníkmi, prezidentskou symbolikou a svojím vlastným miestom v histórii, konštatuje AFP.
Členka Snemovne reprezentantov za americký štát Florida Anna Paulina Lunaová vlani dokonca predložila návrh zákona, v ktorom navrhovala, aby sa Trumpova podobizeň stala súčasťou súsošia prezidentov na tejto hore - myšlienka, o ktorej prezident ešte predtým povedal, že je to „dobrý nápad“.
Trumpova administratíva sa taktiež snažila zanechať svoju stopu na verejných priestranstvách a inštitúciách vo Washingtone, a to napríklad pridaním jeho mena na fasádu a do loga Kennedyho centra múzických umení vo Washingtone, kým sudca nerozhodol, že tento krok bol nezákonný.
Samotná hora Mount Rushmore zostáva sporným miestom. Domorodé skupiny v roku 2000 protestovali proti ohňostroju a Správa národných parkov už skôr upozornila na obavy miestnych kmeňov, ako aj na riziká súvisiace s lesnými požiarmi a následky pre životné prostredie v súvislosti s realizáciou ohňostroja na tomto mieste.
Súsošie sa nachádza v blízkosti mesta Keystone v štáte Južná Dakota. Sochy boli vytesané priamo do žulového skalného masívu v rokoch 1927–41 a zobrazujú hlavy štyroch prezidentov: Georgea Washingtona (1732–1799), Thomasa Jeffersona (1743–1826), Theodora Roosevelta (1858–1919) a Abrahama Lincolna (1809–1865), pripomína TASR.
