Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Hlavnými obchodnými partnermi Iránu sú podľa databázy Trading Economics Čína, Turecko, Spojené arabské emiráty a Irak.
Autor TASR
,aktualizované Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Washington 13. januára (TASR) - Americký prezident Donald Trump v pondelok oznámil, že Spojené štáty zavedú 25-percentné clá na všetky krajiny, ktoré obchodujú s Iránom. Tento svoj krok Trump oznámil na svojej platforme Truth Social, informovala agentúra DPA, píše TASR.
„S okamžitou platnosťou bude každá krajina, ktorá obchoduje s Iránskou islamskou republikou, platiť clo vo výške 25 percent na akýkoľvek a všetok obchod so Spojenými štátmi americkými. Toto nariadenie je konečné a záväzné,“ uviedol Trump na sociálnej sieti Truth Social.
Hlavnými obchodnými partnermi Iránu sú podľa databázy Trading Economics Čína, Turecko, Spojené arabské emiráty a Irak.
Oznámenie o zavedení ciel prichádza v čase, keď Trump zvažuje možné vojenské kroky proti Teheránu v súvislosti s protivládnymi protestmi, ktoré v Iráne vypukli koncom roku 2025.
„Letecké údery by boli jednou z mnohých, mnohých možností, ktoré sú na stole,“ uviedla v pondelok hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová.
Zároveň však uviedla, že Irán má otvorený aj diplomatický kanál s osobitným vyslancom prezidenta Trumpa Steveom Witkoffom. Dodala, že Irán v súkromnej komunikácii používa „výrazne odlišný tón“ než vo svojich verejných vyhláseniach.
Súčasné protesty v iráne sú najväčšie od demonštrácií z prelomu rokov 2022 a 2023, ktoré vyvolala smrť mladej Iránky Mahsy Amíníovej v policajnej cele. Začali sa 28. decembra 2025, keď obchodníci protestovali v Teheráne kvôli prudkému poklesu kurzu iránskeho rialu. Postupne sa k nim pridali študenti a ďalšie skupiny obyvateľstva. Nepokoje sa rozšírili do väčšiny veľkých miest.
Iránska vláda označuje demonštrantov za výtržníkov a teroristov a z organizovania nepokojov obvinila Izrael a USA.
Podľa mimovládnej organizácie si represie proti protestom v Iráne vyžiadali viac ako 600 obetí.
Časť Iráncov na pripojenie k internetu využíva Starlink
Napriek celoštátnemu výpadku internetu časť Iráncov naďalej používa družicovú internetovú službu Starlink amerického miliardára Elona Muska. Pre agentúru Reuters to uviedli tri osoby žijúce v Iráne. Ide o ďalší príklad využívania služby Starlink v situáciách, keď úrady v geopoliticky citlivých oblastiach obmedzujú prístup občanov k internetu a sociálnym sieťam, napísal v pondelok denník The Guardian.
Iránske bezpečnostné zložky v uplynulých dňoch na pokyn úradov zasiahli proti celoštátnym protestom, pričom medzi uplatnenými opatreniami bolo aj takmer úplné odstavenie internetových služieb poskytovaných prostredníctvom optických káblov a mobilných vysielačov.
Starlink, ktorý poskytuje pripojenie z tisícov družíc umiestnených na nízkej obežnej dráhe Zeme, však v niektorých častiach Iránu naďalej funguje, hoci ho tamojšie úrady zakázali, uviedli pre Reuters tri osoby používajúce túto službu priamo v krajine.
Jeden z respondentov zo západného Iránu pre Reuters uviedol, že pozná desiatky ľudí využívajúcich Starlink. Dodal, že používatelia internetu v pohraničných mestách a obciach boli výpadkami v sieti vo veľkej miere nedotknutí.
Zakladateľ skupiny na monitorovanie internetu NetBlocks Alp Toker uviedol, že od ľudí v regióne dostal informácie o tom, že v Iráne stále existuje určitý prístup k Starlinku, hoci služba je obmedzená. „Je to nespoľahlivé, ale stále funkčné,“ doplnil.
Hoci nie je jasné, akým spôsobom je služba Starlink v Iráne narúšaná, niektorí odborníci sa domnievajú, že by k tomu mohlo dochádzať prostredníctvom rušenia terminálov Starlink, ktoré by prehlušilo ich schopnosť prijímať signál z družíc.
Spoločnosť Starlink, ktorá je súčasťou súkromnej americkej firmy SpaceX, na žiadosti agentúry Reuters o vyjadrenie nereagovala. Iránske úrady sa v pondelok nepodarilo kontaktovať pre výpadky telefónnych a internetových služieb.
Nepokoje v Iráne vypukli 28. decembra po tom, ako obchodníci v Teheráne zorganizovali protest proti rastúcim cenám a pádu miestnej meny rial, čo vyvolalo podobné protesty aj v iných mestách. Bezpečnostné zložky proti demonštrantom postupujú tvrdo - podľa nórskej mimovládnej organizácie Iran Human Rights (IHR) majú protesty už najmenej 648 obetí. Ich skutočný počet obetí pritom môže byť ešte vyšší.
AP: Obyvateľom Teheránu sa podarilo dovolať do zahraničia
Niektorým obyvateľom iránskej metropoly Teherán sa v utorok podarilo uskutočniť hovory do zahraničia. Spojili sa i s redakciou agentúry AP v Dubaji, ktorej sa však nepodarilo dovolať na dané čísla späť, informuje TASR.
Z výpovedí svedkov vyplýva, že prístup na internet z Iránu do zahraničia je stále zablokovaný.
Internet a medzinárodné hovory zablokovali úrady v Iráne minulý štvrtok (8. januára), keď v celom Iráne eskalovali protesty proti vláde.
Nepokoje v Iráne vypukli 28. decembra po tom, ako obchodníci v Teheráne zorganizovali protest proti rastúcim cenám a pádu miestnej meny rial, čo vyvolalo podobné protesty aj v iných mestách. Bezpečnostné zložky proti demonštrantom postupujú tvrdo - podľa nórskej mimovládnej organizácie Iran Human Rights (IHR) majú protesty už najmenej 648 obetí. Ich skutočný počet obetí pritom môže byť ešte vyšší.
Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul v pondelok oznámil, že nemecká vláda sa bude usilovať o zaradenie iránskeho vedenia na sankčný zoznam EÚ v kategórii režimov podporujúcich terorizmus. Ako informovala agentúra DPA, Wadephul to uviedol po stretnutí s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom vo Washingtone.
Vzhľadom na to, že EÚ k takémuto kroku doteraz ešte nikdy nepristúpila, pretože si to vyžaduje jednomyseľnosť pri hlasovaní, Wadephul vyzval členské štáty, aby túto otázku prehodnotili vzhľadom na násilné zásahy proti demonštrantom v Iráne.
Súčasné vedenie v Iráne označil Wadephul za „režim nespravodlivosti“ a bez legitimity, ktorý proti vlastnému obyvateľstvu používa metódy porušujúce „všetky pravidlá ľudskosti“. Podľa Wadephula medzinárodné spoločenstvo musí jasne dať najavo, že je solidárne s iránskym ľudom.
Dodal, že s Rubiom sa zhodli v hodnotení súčasnej situácie v Iráne a dohodli sa, že Nemecko a USA budú pracovať na spoločnom vyhlásení krajín G7 k Iránu.
Na otázku o možnej vojenskej intervencii USA v Iráne Wadephul odpovedal, že je na prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi a jeho administratíve, aby oznámili, či a kedy budú prijaté konkrétne opatrenia.
Podľa DPA Wadephul bagatelizoval aj riziko útoku USA na Grónsko. Po rokovaniach s Rubiom uviedol: „Nemám žiadne náznaky, že by sa to vážne zvažovalo… Skôr verím, že existuje spoločný záujem riešiť bezpečnostné otázky v arktickej oblasti, a že by sme to mali urobiť a aj urobíme.“
Wadephulova návšteva vo Washingtone sa koná krátko pred tohtotýždňovými rokovaniami Rubia s najvyššími diplomatmi Dánska a Grónska, ktoré je autonómnym územím Dánska.
Trump v posledných dňoch vyhlásil, že Spojené štáty si Grónsko vezmú „tak či onak“, a dodal, že to môže urobiť „ľahkým alebo ťažším spôsobom“. Grónska vláda v pondelok zopakovala, že prevzatie svojho územia Spojenými štátmi neakceptuje za žiadnych okolností.
„S okamžitou platnosťou bude každá krajina, ktorá obchoduje s Iránskou islamskou republikou, platiť clo vo výške 25 percent na akýkoľvek a všetok obchod so Spojenými štátmi americkými. Toto nariadenie je konečné a záväzné,“ uviedol Trump na sociálnej sieti Truth Social.
Hlavnými obchodnými partnermi Iránu sú podľa databázy Trading Economics Čína, Turecko, Spojené arabské emiráty a Irak.
Oznámenie o zavedení ciel prichádza v čase, keď Trump zvažuje možné vojenské kroky proti Teheránu v súvislosti s protivládnymi protestmi, ktoré v Iráne vypukli koncom roku 2025.
„Letecké údery by boli jednou z mnohých, mnohých možností, ktoré sú na stole,“ uviedla v pondelok hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová.
Zároveň však uviedla, že Irán má otvorený aj diplomatický kanál s osobitným vyslancom prezidenta Trumpa Steveom Witkoffom. Dodala, že Irán v súkromnej komunikácii používa „výrazne odlišný tón“ než vo svojich verejných vyhláseniach.
Súčasné protesty v iráne sú najväčšie od demonštrácií z prelomu rokov 2022 a 2023, ktoré vyvolala smrť mladej Iránky Mahsy Amíníovej v policajnej cele. Začali sa 28. decembra 2025, keď obchodníci protestovali v Teheráne kvôli prudkému poklesu kurzu iránskeho rialu. Postupne sa k nim pridali študenti a ďalšie skupiny obyvateľstva. Nepokoje sa rozšírili do väčšiny veľkých miest.
Iránska vláda označuje demonštrantov za výtržníkov a teroristov a z organizovania nepokojov obvinila Izrael a USA.
Podľa mimovládnej organizácie si represie proti protestom v Iráne vyžiadali viac ako 600 obetí.
Časť Iráncov na pripojenie k internetu využíva Starlink
Napriek celoštátnemu výpadku internetu časť Iráncov naďalej používa družicovú internetovú službu Starlink amerického miliardára Elona Muska. Pre agentúru Reuters to uviedli tri osoby žijúce v Iráne. Ide o ďalší príklad využívania služby Starlink v situáciách, keď úrady v geopoliticky citlivých oblastiach obmedzujú prístup občanov k internetu a sociálnym sieťam, napísal v pondelok denník The Guardian.
Iránske bezpečnostné zložky v uplynulých dňoch na pokyn úradov zasiahli proti celoštátnym protestom, pričom medzi uplatnenými opatreniami bolo aj takmer úplné odstavenie internetových služieb poskytovaných prostredníctvom optických káblov a mobilných vysielačov.
Starlink, ktorý poskytuje pripojenie z tisícov družíc umiestnených na nízkej obežnej dráhe Zeme, však v niektorých častiach Iránu naďalej funguje, hoci ho tamojšie úrady zakázali, uviedli pre Reuters tri osoby používajúce túto službu priamo v krajine.
Jeden z respondentov zo západného Iránu pre Reuters uviedol, že pozná desiatky ľudí využívajúcich Starlink. Dodal, že používatelia internetu v pohraničných mestách a obciach boli výpadkami v sieti vo veľkej miere nedotknutí.
Zakladateľ skupiny na monitorovanie internetu NetBlocks Alp Toker uviedol, že od ľudí v regióne dostal informácie o tom, že v Iráne stále existuje určitý prístup k Starlinku, hoci služba je obmedzená. „Je to nespoľahlivé, ale stále funkčné,“ doplnil.
Hoci nie je jasné, akým spôsobom je služba Starlink v Iráne narúšaná, niektorí odborníci sa domnievajú, že by k tomu mohlo dochádzať prostredníctvom rušenia terminálov Starlink, ktoré by prehlušilo ich schopnosť prijímať signál z družíc.
Spoločnosť Starlink, ktorá je súčasťou súkromnej americkej firmy SpaceX, na žiadosti agentúry Reuters o vyjadrenie nereagovala. Iránske úrady sa v pondelok nepodarilo kontaktovať pre výpadky telefónnych a internetových služieb.
Nepokoje v Iráne vypukli 28. decembra po tom, ako obchodníci v Teheráne zorganizovali protest proti rastúcim cenám a pádu miestnej meny rial, čo vyvolalo podobné protesty aj v iných mestách. Bezpečnostné zložky proti demonštrantom postupujú tvrdo - podľa nórskej mimovládnej organizácie Iran Human Rights (IHR) majú protesty už najmenej 648 obetí. Ich skutočný počet obetí pritom môže byť ešte vyšší.
AP: Obyvateľom Teheránu sa podarilo dovolať do zahraničia
Niektorým obyvateľom iránskej metropoly Teherán sa v utorok podarilo uskutočniť hovory do zahraničia. Spojili sa i s redakciou agentúry AP v Dubaji, ktorej sa však nepodarilo dovolať na dané čísla späť, informuje TASR.
Z výpovedí svedkov vyplýva, že prístup na internet z Iránu do zahraničia je stále zablokovaný.
Internet a medzinárodné hovory zablokovali úrady v Iráne minulý štvrtok (8. januára), keď v celom Iráne eskalovali protesty proti vláde.
Nepokoje v Iráne vypukli 28. decembra po tom, ako obchodníci v Teheráne zorganizovali protest proti rastúcim cenám a pádu miestnej meny rial, čo vyvolalo podobné protesty aj v iných mestách. Bezpečnostné zložky proti demonštrantom postupujú tvrdo - podľa nórskej mimovládnej organizácie Iran Human Rights (IHR) majú protesty už najmenej 648 obetí. Ich skutočný počet obetí pritom môže byť ešte vyšší.
Wadephul vyzval EÚ, aby označila iránske vedenie za režim podporujúci terorizmus
Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul v pondelok oznámil, že nemecká vláda sa bude usilovať o zaradenie iránskeho vedenia na sankčný zoznam EÚ v kategórii režimov podporujúcich terorizmus. Ako informovala agentúra DPA, Wadephul to uviedol po stretnutí s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom vo Washingtone.
Vzhľadom na to, že EÚ k takémuto kroku doteraz ešte nikdy nepristúpila, pretože si to vyžaduje jednomyseľnosť pri hlasovaní, Wadephul vyzval členské štáty, aby túto otázku prehodnotili vzhľadom na násilné zásahy proti demonštrantom v Iráne.
Súčasné vedenie v Iráne označil Wadephul za „režim nespravodlivosti“ a bez legitimity, ktorý proti vlastnému obyvateľstvu používa metódy porušujúce „všetky pravidlá ľudskosti“. Podľa Wadephula medzinárodné spoločenstvo musí jasne dať najavo, že je solidárne s iránskym ľudom.
Dodal, že s Rubiom sa zhodli v hodnotení súčasnej situácie v Iráne a dohodli sa, že Nemecko a USA budú pracovať na spoločnom vyhlásení krajín G7 k Iránu.
Na otázku o možnej vojenskej intervencii USA v Iráne Wadephul odpovedal, že je na prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi a jeho administratíve, aby oznámili, či a kedy budú prijaté konkrétne opatrenia.
Podľa DPA Wadephul bagatelizoval aj riziko útoku USA na Grónsko. Po rokovaniach s Rubiom uviedol: „Nemám žiadne náznaky, že by sa to vážne zvažovalo… Skôr verím, že existuje spoločný záujem riešiť bezpečnostné otázky v arktickej oblasti, a že by sme to mali urobiť a aj urobíme.“
Wadephulova návšteva vo Washingtone sa koná krátko pred tohtotýždňovými rokovaniami Rubia s najvyššími diplomatmi Dánska a Grónska, ktoré je autonómnym územím Dánska.
Trump v posledných dňoch vyhlásil, že Spojené štáty si Grónsko vezmú „tak či onak“, a dodal, že to môže urobiť „ľahkým alebo ťažším spôsobom“. Grónska vláda v pondelok zopakovala, že prevzatie svojho územia Spojenými štátmi neakceptuje za žiadnych okolností.
