FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Trump konštatoval, že výsledok rokovaní je stále otvorený. Dúfa však v dohodu, aby nebolo treba zhadzovať bomby a aby v Iráne nezomrelo veľa ľudí.
Autor TASR
Morristown 26. mája (TASR) — Za „veľmi, veľmi dobré“ označil v nedeľu americký prezident Donald Trump najnovšie rokovania medzi Washingtonom a Teheránom o iránskom jadrovom programe. Tiež ocenil „skutočný, vážny pokrok“ po piatom kole rozhovorov, ktoré sa v piatok uskutočnilo v Ríme. Informovali o tom agentúry AFP a DPA.
„Myslím si, že by sme mohli mať dobré správy o Iráne,“ povedal Trump pred odletom z mesta Morristown v štáte New Jersey do Washingtonu. Dodal, že by sa tak mohlo stať „v priebehu nasledujúcich dvoch dní“.
Trump konštatoval, že výsledok rokovaní je stále otvorený. Dúfa však v dohodu, aby nebolo treba zhadzovať bomby a aby v Iráne nezomrelo veľa ľudí.
Rozhovory sprostredkované Ománom, ktoré sa začali v apríli, sú prvým kontaktom na najvyššej úrovni medzi oboma krajinami od roku 2018, keď Spojené štáty počas Trumpovho prvého funkčného obdobia ako prezidenta jednostranne odstúpili od prelomovej jadrovej dohody z roku 2015.
Po svojom návrate do Bieleho domu Trump obnovil svoju politiku „maximálneho tlaku“ na Irán, v rámci ktorej sa opakovane vyhrážal Teheránu vojenským úderom, ak rokovania zlyhajú. Iránu chce zabrániť vo vývoji jadrových zbraní, no Teherán popiera, že by sa o to snažil.
Irán chce dosiahnuť novú dohodu, ktorá by zmiernila sankcie poškodzujúce jeho ekonomiku. Po poslednom kole rokovaní iránsky minister zahraničných vecí a hlavný vyjednávač Abbás Arákčí zdôraznil, že „rokovania sú príliš komplikované na to, aby sa vyriešili na dvoch alebo troch stretnutiach“.
Ománsky minister zahraničných vecí Badr al-Busajdí uviedol, že piate kolo rokovaní sa skončilo „určitým, ale nie presvedčivým pokrokom“. Vyjadril nádej, že zostávajúce otázky sa vyriešia v najbližších dňoch.
Po odstúpení USA od jadrovej dohody ju Irán prestal dodržiavať. V súčasnosti obohacuje urán na 60 percent, čo je výrazne nad limitom 3,67 percenta stanoveným v dohode, no pod úrovňou 90 percent potrebnou pre jadrovú zbraň.
USA požadujú, aby iránska vláda úplne zastavila obohacovanie uránu – z pohľadu Washingtonu je to nevyhnutné opatrenie na to, aby Irán nemohol vlastniť jadrové zbrane. Teherán túto požiadavku odmieta, no je ochotný obmedziť svoj jadrový program a zaviesť prísnejšie kontroly.
„Myslím si, že by sme mohli mať dobré správy o Iráne,“ povedal Trump pred odletom z mesta Morristown v štáte New Jersey do Washingtonu. Dodal, že by sa tak mohlo stať „v priebehu nasledujúcich dvoch dní“.
Trump konštatoval, že výsledok rokovaní je stále otvorený. Dúfa však v dohodu, aby nebolo treba zhadzovať bomby a aby v Iráne nezomrelo veľa ľudí.
Rozhovory sprostredkované Ománom, ktoré sa začali v apríli, sú prvým kontaktom na najvyššej úrovni medzi oboma krajinami od roku 2018, keď Spojené štáty počas Trumpovho prvého funkčného obdobia ako prezidenta jednostranne odstúpili od prelomovej jadrovej dohody z roku 2015.
Po svojom návrate do Bieleho domu Trump obnovil svoju politiku „maximálneho tlaku“ na Irán, v rámci ktorej sa opakovane vyhrážal Teheránu vojenským úderom, ak rokovania zlyhajú. Iránu chce zabrániť vo vývoji jadrových zbraní, no Teherán popiera, že by sa o to snažil.
Irán chce dosiahnuť novú dohodu, ktorá by zmiernila sankcie poškodzujúce jeho ekonomiku. Po poslednom kole rokovaní iránsky minister zahraničných vecí a hlavný vyjednávač Abbás Arákčí zdôraznil, že „rokovania sú príliš komplikované na to, aby sa vyriešili na dvoch alebo troch stretnutiach“.
Ománsky minister zahraničných vecí Badr al-Busajdí uviedol, že piate kolo rokovaní sa skončilo „určitým, ale nie presvedčivým pokrokom“. Vyjadril nádej, že zostávajúce otázky sa vyriešia v najbližších dňoch.
Po odstúpení USA od jadrovej dohody ju Irán prestal dodržiavať. V súčasnosti obohacuje urán na 60 percent, čo je výrazne nad limitom 3,67 percenta stanoveným v dohode, no pod úrovňou 90 percent potrebnou pre jadrovú zbraň.
USA požadujú, aby iránska vláda úplne zastavila obohacovanie uránu – z pohľadu Washingtonu je to nevyhnutné opatrenie na to, aby Irán nemohol vlastniť jadrové zbrane. Teherán túto požiadavku odmieta, no je ochotný obmedziť svoj jadrový program a zaviesť prísnejšie kontroly.
