Bratislava/Olomouc 10. februára (TASR) - Zlepšovanie vzťahov medzi Európskou úniou a Tureckom je dôležité pre obe strany, myslí si politologička Lucie Tungul z Univerzity Palackého v Olomouci. Ako uviedla v rozhovore pre TASR, Turecko je pre EÚ potrebným partnerom so zásadným strategickým významom v ekonomickej, vojenskej aj geopolitickej oblasti.

Obe strany v posledných mesiacoch zintenzívnili dialóg. Podľa Tungul to súvisí aj so snahou čeliť hrozbám zo strany Ruska. „EÚ si nemôže dovoliť ignorovať krajinu, ktorá má (námornú) hranicu s Ukrajinou a je absolútne kľúčovou krajinou pre čiernomorskú bezpečnosť,“ poznamenala. Politologička zároveň upozornila na rastúcu nestabilitu v NATO a podotkla, že Turecko má silnú armádu a výrazný potenciál v zbrojnom priemysle aj v rozvoji vzájomných hospodárskych vzťahov.

Európskej únii sa však podľa analytičky nepriaznivo vracia dlhodobá neochota riešiť tureckú situáciu. „V krajinách EÚ nebol zásadný záujem o ďalšie rozširovanie - a už vôbec nie o Turecko. To, že existovalo čoraz viac objektívnych dôvodov na zastavenie (prístupových) rokovaní, viacerým krajinám a ich predstaviteľom vyhovovalo,“ uviedla v rozhovore Tungul. Podľa nej tak EÚ premárnila príležitosť viac tlačiť na Ankaru a využiť svoj potenciál na posilnenie vzťahov a jej priblíženie sa k Únii.

Záujem o zlepšenie vzťahov má podľa politologičky aj Turecko. „EÚ podpisuje v poslednom období celý rad ekonomických dohôd, ktoré majú vyvažovať hospodársku nestabilitu vo vzťahoch s USA. Ide napríklad o krajiny Mercosuru či Indiu, zatiaľ čo Turecko má stále starú dohodu o colnej únii,“ pripomenula odborná asistentka z Katedry politológie a spoločenských vied Právnickej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci. Práve na potrebe hľadať možnosti smerujúce k modernizácii colnej únie sa zhodli predošlý piatok v Ankare komisárka pre rozširovanie EÚ Marta Kosová a turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan.

Priestor na spoluprácu vidí Tungul aj v bezpečnostnej situácii na tureckých hraniciach, najmä v súvislosti so Sýriou a Iránom. Ankara sa podľa nej obáva ďalšej destabilizácie regiónu a možného nového prílevu utečencov, predovšetkým v prípade eskalácie napätia medzi Spojenými štátmi a Iránom.

Zásadnou prekážkou v prehlbovaní vzťahov však podľa analytičky zostáva stav demokracie v Turecku. Kým s krajinami ako India uzatvára EÚ najmä ekonomické dohody, Turecko je kandidátskou krajinou, na ktorú sú kladené podstatne vyššie nároky v oblasti demokracie a právneho štátu. „A tu nevidíme vôbec žiadne kroky, ktoré by viedli k nejakému zlepšeniu situácie,“ poznamenala s poukázaním na potláčanie tamojšej opozície vrátane prípadu uväzneného istanbulského primátora Ekrema Imamogla.

Turecko získalo štatút kandidátskej krajiny EÚ už v roku 1999, prístupové rokovania však boli neskôr pozastavené pre zhoršujúci sa stav demokracie, právneho štátu a základných práv. Tungul síce pripúšťa možnosť ich obnovenia, Ankara by však podľa nej musela preukázať zásadný posun v týchto oblastiach. Ako doplnila, určitý priestor na zmenu vytvára aj postupná premena politiky rozširovania EÚ zo striktne normatívnej na strategickejšiu.

Súčasné polročné cyperské predsedníctvo v Rade EÚ však podľa Tungul môže znamenať zablokovanie akýchkoľvek snáh Bruselu o zlepšovanie vzťahov s Tureckom.