80. výročie oslobodenia
Všetky správy
Politické napätie v tejto severoafrickej krajine sa zvýšilo po tom, ako volebná komisia vymenovaná Saídom diskvalifikovala troch významných prezidentských kandidátov.
Autor TASR
Tunis 22. septembra (TASR) - Stovky Tunisanov v nedeľu protestovali proti prezidentovi Kajsovi Saídovi, ktorého obvinili z prehlbovania autoritárskej vlády a potláčania politickej súťaže dva týždne pred prezidentskými voľbami. TASR o tom informuje podľa tlačovej agentúry Reuters.
Protestujúci za silnej prítomnosti polície už druhý týždeň v hlavnom meste Tunis pochodovali po hlavnej triede, ktorá bola v roku 2011 ústredným bodom revolúcie známej ako "arabská jar", a skandovali heslá ako "Ľudia chcú pád režimu" a "Preč s diktátorom Saídom".
Protest sa uskutočnil po tom, ako zákonodarcovia navrhli zákon, ktorým sa správnemu súdu odoberie právomoc rozhodovať volebné spory, čo by podľa opozície zdiskreditovalo voľby, ktoré sa budú konať 6. októbra, a otvorilo Saídovi cestu k druhému funkčnému obdobiu.
"Saídove kroky ukazujú, že už nie je populárny a obáva sa prehry vo voľbách," povedal pre Reuters Nabíl Hádždží, líder opozičnej strany Attajjár. "Tunisania majú teraz len jednu možnosť, a to brániť svoju demokraciu v uliciach," zdôraznil.
Politické napätie v tejto severoafrickej krajine sa zvýšilo po tom, ako volebná komisia vymenovaná Saídom diskvalifikovala troch významných prezidentských kandidátov. Komisia sa vzoprela správnemu súdu, ktorý je najvyšším súdnym orgánom v sporoch týkajúcich sa volieb, a povolila, aby proti Saídovi kandidovali len dvaja uchádzači o úrad.
Jeden z nich je vo väzení po tom, ako bol v stredu odsúdený na 20 mesiacov odňatia slobody za falšovanie podpisov na volebných dokumentoch v prípade, ktorý on označuje za politicky motivovaný.
Kritici tvrdia, že Saíd využíva volebnú komisiu a súdnictvo na to, aby si zabezpečil víťazstvo potlačením svojej konkurencie a zastrašovaním kandidátov. Prezident tieto obvinenia odmieta a tvrdí, že bojuje proti "zradcom, žoldnierom a skorumpovaným".
Saíd, ktorý bol demokraticky zvolený v roku 2019, si upevnil svoju moc a v roku 2021 začal vládnuť na základe dekrétov, čo opozícia označila za prevrat. V júli 2022 navyše Saíd v referende presadil novú ústavu, ktorá výrazne obmedzila právomoci parlamentu, pričom prezidentský úrad získal de facto neobmedzené kompetencie.
Protestujúci za silnej prítomnosti polície už druhý týždeň v hlavnom meste Tunis pochodovali po hlavnej triede, ktorá bola v roku 2011 ústredným bodom revolúcie známej ako "arabská jar", a skandovali heslá ako "Ľudia chcú pád režimu" a "Preč s diktátorom Saídom".
Protest sa uskutočnil po tom, ako zákonodarcovia navrhli zákon, ktorým sa správnemu súdu odoberie právomoc rozhodovať volebné spory, čo by podľa opozície zdiskreditovalo voľby, ktoré sa budú konať 6. októbra, a otvorilo Saídovi cestu k druhému funkčnému obdobiu.
"Saídove kroky ukazujú, že už nie je populárny a obáva sa prehry vo voľbách," povedal pre Reuters Nabíl Hádždží, líder opozičnej strany Attajjár. "Tunisania majú teraz len jednu možnosť, a to brániť svoju demokraciu v uliciach," zdôraznil.
Politické napätie v tejto severoafrickej krajine sa zvýšilo po tom, ako volebná komisia vymenovaná Saídom diskvalifikovala troch významných prezidentských kandidátov. Komisia sa vzoprela správnemu súdu, ktorý je najvyšším súdnym orgánom v sporoch týkajúcich sa volieb, a povolila, aby proti Saídovi kandidovali len dvaja uchádzači o úrad.
Jeden z nich je vo väzení po tom, ako bol v stredu odsúdený na 20 mesiacov odňatia slobody za falšovanie podpisov na volebných dokumentoch v prípade, ktorý on označuje za politicky motivovaný.
Kritici tvrdia, že Saíd využíva volebnú komisiu a súdnictvo na to, aby si zabezpečil víťazstvo potlačením svojej konkurencie a zastrašovaním kandidátov. Prezident tieto obvinenia odmieta a tvrdí, že bojuje proti "zradcom, žoldnierom a skorumpovaným".
Saíd, ktorý bol demokraticky zvolený v roku 2019, si upevnil svoju moc a v roku 2021 začal vládnuť na základe dekrétov, čo opozícia označila za prevrat. V júli 2022 navyše Saíd v referende presadil novú ústavu, ktorá výrazne obmedzila právomoci parlamentu, pričom prezidentský úrad získal de facto neobmedzené kompetencie.
