Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Štvrtkové rozhodnutie ministrov členských krajín EÚ je len politickou dohodou a nie je konečné.
Autor TASR
Bratislava/Praha 29. januára (TASR) - Členské štáty Európskej únie dosiahli vo štvrtok v Bruseli politickú dohodu o zaradení iránskych Revolučných gárd na únijný zoznam teroristických organizácií. Analytik Břetislav Tureček však v rozhovore pre TASR upozorňuje, že paušálne označenie „teroristická organizácia“ má najmä politický charakter a prehliada ostatné činnosti takto označených aktérov. Zároveň poukazuje na to, že Teherán má v reakcii na tento pripravovaný krok EÚ len veľmi obmedzené možnosti, informuje TASR.
Podľa analytika niet pochýb o tom, že Revolučné gardy stoja za niektorými teroristickými útokmi a aktivitami namierenými proti civilistom. „A je určite správne stíhať a sankcionovať aj predstaviteľov zapojených do krvavého potlačenia protestov v Iráne. Taktiež pokiaľ niekto útočí na civilistov z ideologických dôvodov, je teroristom, ktorý pácha teroristický čin,“ zdôraznil Tureček, vedúci Centra pre štúdium Blízkeho východu na Metropolitnej univerzite v Prahe.
Plošné označenie „teroristická organizácia“ je však podľa jeho slov nepresné a neberie do úvahy aj iné aktivity takto označených subjektov, takže výraz terorizmus devalvuje. Pripomenul, že Revolučné gardy sa – podobne ako Spojené štáty a ďalšie západné krajiny – podieľali na boji proti Islamskému štátu v Iraku a Sýrii a dlhodobo sa zapájajú aj do boja proti pašovaniu narkotík z Afganistanu cez Irán do Európy.
Tureček zároveň upozornil na prípady, keď bolo označenie „teroristická organizácia“ využívané skôr ako politické gesto než ako nástroj reálneho boja proti terorizmu. „Napríklad iránska protirežimná organizácia Ľudoví mudžahedíni (MEK) na Západe na zozname dlho nebola, potom na neho zaradená bola a následne zas zámerne vyňatá - a to nie na základe jej súčasných aktivít, ale momentálnych vzťahov USA, respektíve EÚ, s iránskym režimom, proti ktorému MEK bojuje,“ doplnil.
Možnosti reakcie Teheránu na pripravovaný krok EÚ sú podľa analytika obmedzené. Teherán podľa neho „reálne nemá na reakciu veľa nástrojov nad rámec bojkotu prípadnej diskrétnej spolupráce“, napríklad v rámci boja proti Islamskému štátu. Takýto krok by však Iránu podľa neho skôr uškodil, než pomohol.
„Inak Teheránu zostávajú len viac-menej prázdne gesta,“ povedal. Pripomína, že keď Spojené štáty v roku 2019 zaradili Revolučné gardy na teroristický zoznam a v januári 2020 zavraždili v Bagdade iránskeho generála Kásema Solejmáního, iránsky parlament následne označil americkú armádu a ďalšie ozbrojené zložky USA za teroristické organizácie. „To je ale len vzdorovité symbolické gesto, už len preto, že Teherán ho nemôže sprevádzať zmrazením majetku a podobnými opatreniami,“ zakončil Tureček.
Štvrtkové rozhodnutie ministrov členských krajín EÚ je len politickou dohodou a nie je konečné. Nasledovať budú technické rokovania a tento krok bude ešte musieť schváliť všetkých 27 členských štátov.
Podľa analytika niet pochýb o tom, že Revolučné gardy stoja za niektorými teroristickými útokmi a aktivitami namierenými proti civilistom. „A je určite správne stíhať a sankcionovať aj predstaviteľov zapojených do krvavého potlačenia protestov v Iráne. Taktiež pokiaľ niekto útočí na civilistov z ideologických dôvodov, je teroristom, ktorý pácha teroristický čin,“ zdôraznil Tureček, vedúci Centra pre štúdium Blízkeho východu na Metropolitnej univerzite v Prahe.
Plošné označenie „teroristická organizácia“ je však podľa jeho slov nepresné a neberie do úvahy aj iné aktivity takto označených subjektov, takže výraz terorizmus devalvuje. Pripomenul, že Revolučné gardy sa – podobne ako Spojené štáty a ďalšie západné krajiny – podieľali na boji proti Islamskému štátu v Iraku a Sýrii a dlhodobo sa zapájajú aj do boja proti pašovaniu narkotík z Afganistanu cez Irán do Európy.
Tureček zároveň upozornil na prípady, keď bolo označenie „teroristická organizácia“ využívané skôr ako politické gesto než ako nástroj reálneho boja proti terorizmu. „Napríklad iránska protirežimná organizácia Ľudoví mudžahedíni (MEK) na Západe na zozname dlho nebola, potom na neho zaradená bola a následne zas zámerne vyňatá - a to nie na základe jej súčasných aktivít, ale momentálnych vzťahov USA, respektíve EÚ, s iránskym režimom, proti ktorému MEK bojuje,“ doplnil.
Možnosti reakcie Teheránu na pripravovaný krok EÚ sú podľa analytika obmedzené. Teherán podľa neho „reálne nemá na reakciu veľa nástrojov nad rámec bojkotu prípadnej diskrétnej spolupráce“, napríklad v rámci boja proti Islamskému štátu. Takýto krok by však Iránu podľa neho skôr uškodil, než pomohol.
„Inak Teheránu zostávajú len viac-menej prázdne gesta,“ povedal. Pripomína, že keď Spojené štáty v roku 2019 zaradili Revolučné gardy na teroristický zoznam a v januári 2020 zavraždili v Bagdade iránskeho generála Kásema Solejmáního, iránsky parlament následne označil americkú armádu a ďalšie ozbrojené zložky USA za teroristické organizácie. „To je ale len vzdorovité symbolické gesto, už len preto, že Teherán ho nemôže sprevádzať zmrazením majetku a podobnými opatreniami,“ zakončil Tureček.
Štvrtkové rozhodnutie ministrov členských krajín EÚ je len politickou dohodou a nie je konečné. Nasledovať budú technické rokovania a tento krok bude ešte musieť schváliť všetkých 27 členských štátov.
