MS vo futbale 2026
Všetky správy
Ankara dohodu považuje za porušenie medzinárodného práva a predošlých zmlúv o Cypre.
Autor TASR
Ankara 11. júna (TASR) - Turecké ministerstvo obrany vo štvrtok kritizovalo dohodu medzi Francúzskom a Cyprom, ktorá umožňuje prítomnosť francúzskych vojakov na rozdelenom stredomorskom ostrove. Ankara ju považuje za porušenie medzinárodného práva a predošlých zmlúv o Cypre. TASR o tom informuje s odvolaním na agentúru AFP a denník Cyprus Mail.
Ministri obrany Cypru a Francúzska dohodu uzavreli v pondelok. Upravuje prítomnosť francúzskych vojakov, ich pohyb a činnosť na ostrove, a to predovšetkým na humanitárne účely.
Prezident Cypru Nikos Christodulidis na sieti X uviedol, že dohodou sa „ešte viac posilnilo strategické partnerstvo a spolupráca medzi Cyprom a Francúzskom“. Prehĺbi tiež bilaterálne vzťahy v oblasti obrany a prispeje k úsiliu Európskej únie o dosiahnutie väčšej strategickej autonómie.
„Dohoda podpísaná medzi Francúzskom, ktoré nemá na Cypre štatút garanta, a gréckocyperskou správou, ktorá sa snaží jednostranne narušiť krehkú rovnováhu na ostrove a ignoruje vôľu a rovnaké zvrchované práva tureckých Cyperčanov, je v rozpore s cyperskými dohodami z roku 1960 a s medzinárodným právom,“ uviedlo turecké ministerstvo obrany vo štvrtok. Ankara podporuje medzinárodným spoločenstvom neuznaný štát tureckých Cyperčanov na severe ostrova.
Cyprus je rozdelený od roku 1974. Na vtedajší vojenský prevrat podporovaný vojenskou juntou v Grécku reagovala Ankara vpádom tureckej armády na sever ostrova. Južnú gréckojazyčnú časť odvtedy spravuje medzinárodne uznaná vláda a samozvanú Severocyperskú tureckú republiku uznáva iba Turecko. Obe územia oddeľuje nárazníková zóna pod kontrolou OSN.
Zmluvy z roku 1960, na ktoré sa odvoláva turecké ministerstvo obrany, upravovali usporiadanie na ostrove po získaní nezávislosti, pričom stanovili Britániu, Grécko a Turecko ako garantov. Británia si zachovala dve vojenské základne, Ankare a Aténam umožnili umiestniť tam malé vojenské kontingenty a vylúčili vojenskú prítomnosť tretej strany. Podľa zmlúv mali grécki a tureckí Cyperčania rovnaké ústavné postavenie pri spoločnej správe ostrova. Podľa Turecka ide o platný právny základ pre uzatváranie dohôd ovplyvňujúcich suverenitu alebo bezpečnosť ostrova.
Dohodu medzi Nikóziou a Parížom kritizovali aj cyperskí Turci. Severocyperský premiér Ünal Üstel obvinil gréckocyperskú stranu zo „stále intenzívnejšieho“ posilňovania vojenskej prítomnosti na ostrove a v jeho okolí „pod zámienkou humanitárnych cieľov“, pričom jej skutočným zámerom je „získať vojenskú prevahu“. Dohoda podľa neho „ignoruje prirodzené práva tureckých Cyperčanov na suverénnu rovnosť na ostrove“ a „má za cieľ narušiť krehkú rovnováhu, ktorá bola vytvorená v otázke bezpečnosti a stability nášho regiónu“.
Ministri obrany Cypru a Francúzska dohodu uzavreli v pondelok. Upravuje prítomnosť francúzskych vojakov, ich pohyb a činnosť na ostrove, a to predovšetkým na humanitárne účely.
Prezident Cypru Nikos Christodulidis na sieti X uviedol, že dohodou sa „ešte viac posilnilo strategické partnerstvo a spolupráca medzi Cyprom a Francúzskom“. Prehĺbi tiež bilaterálne vzťahy v oblasti obrany a prispeje k úsiliu Európskej únie o dosiahnutie väčšej strategickej autonómie.
„Dohoda podpísaná medzi Francúzskom, ktoré nemá na Cypre štatút garanta, a gréckocyperskou správou, ktorá sa snaží jednostranne narušiť krehkú rovnováhu na ostrove a ignoruje vôľu a rovnaké zvrchované práva tureckých Cyperčanov, je v rozpore s cyperskými dohodami z roku 1960 a s medzinárodným právom,“ uviedlo turecké ministerstvo obrany vo štvrtok. Ankara podporuje medzinárodným spoločenstvom neuznaný štát tureckých Cyperčanov na severe ostrova.
Cyprus je rozdelený od roku 1974. Na vtedajší vojenský prevrat podporovaný vojenskou juntou v Grécku reagovala Ankara vpádom tureckej armády na sever ostrova. Južnú gréckojazyčnú časť odvtedy spravuje medzinárodne uznaná vláda a samozvanú Severocyperskú tureckú republiku uznáva iba Turecko. Obe územia oddeľuje nárazníková zóna pod kontrolou OSN.
Zmluvy z roku 1960, na ktoré sa odvoláva turecké ministerstvo obrany, upravovali usporiadanie na ostrove po získaní nezávislosti, pričom stanovili Britániu, Grécko a Turecko ako garantov. Británia si zachovala dve vojenské základne, Ankare a Aténam umožnili umiestniť tam malé vojenské kontingenty a vylúčili vojenskú prítomnosť tretej strany. Podľa zmlúv mali grécki a tureckí Cyperčania rovnaké ústavné postavenie pri spoločnej správe ostrova. Podľa Turecka ide o platný právny základ pre uzatváranie dohôd ovplyvňujúcich suverenitu alebo bezpečnosť ostrova.
Dohodu medzi Nikóziou a Parížom kritizovali aj cyperskí Turci. Severocyperský premiér Ünal Üstel obvinil gréckocyperskú stranu zo „stále intenzívnejšieho“ posilňovania vojenskej prítomnosti na ostrove a v jeho okolí „pod zámienkou humanitárnych cieľov“, pričom jej skutočným zámerom je „získať vojenskú prevahu“. Dohoda podľa neho „ignoruje prirodzené práva tureckých Cyperčanov na suverénnu rovnosť na ostrove“ a „má za cieľ narušiť krehkú rovnováhu, ktorá bola vytvorená v otázke bezpečnosti a stability nášho regiónu“.
